m Albáncom v Kosove. Táto schôdzka mala podčiarknuť potrebu sprostredkovania zvonka, bolo však nepravdepodobné, že sa jej členovia dohodnú na ekonomických sankciách alebo vojenskej intervencii.
Ministri zahraničných vecí USA, Británie, Francúzska, Nemecka a Talianska a námestník ministra zahraničných vecí Ruska sa stretli na mimoriadnej schôdzi po prvý raz od podpisu daytonskej mierovej dohody o Bosne v roku 1995. "Ako predseda budem chcieť zaslať prezidentovi Miloševičovi jasné posolstvo, že represie by sa mali skončiť," povedal pred schôdzkou britský šéf diplomacie Robin Cook. "Neakceptujeme tvrdenie, že ide o čisto vnútornú záležitosť."
Americká ministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová navštívila západnú Európu, aby našla podporu pre balík ekonomických a diplomatických prostriedkov nátlaku na Miloševiča, aby zastavil krviprelievanie a rokoval s umiernenými vodcami etnickej albánskej menšiny o obnovení autonómie Kosova. Na včerajšej schôdzke v Moskve však chýbal ruský minister zahraničných vecí Jevgenij Primakov, čo naznačilo nesúhlas Moskvy s akýmikoľvek rokovaniami o sankciách a nedôvera voči ekonomickým trestom vládla i na strane Francúzska a Talianska.
Svetové mocnosti budú tlačiť na Miloševiča, aby prijal sprostredkovaciu misiu bývalého španielskeho premiéra Felipe Goznaleza, ktorý z poverenia OBSE sprostredkoval i dialóg medzi Miloševičom a srbskou opozíciou v roku 1996. Juhoslovanský prezident však dosiaľ neprijal misiu OBSE v Kosove a odmieta akúkoľvek internacionalizáciu toho, čo označuje ako vnútorný problém "terorizmu". Západné štáty sa obávajú nebezpečenstva konfliktu zasahujúceho do susedného Albánska a Macedónska, kde tiež žije albánska menšina. Očakáva sa, že Západ požiada o monitorovanie OBSE na hraniciach oboch krajín. Západní ministri boli tiež naklonení nemeckému návrhu predložiť záležitosť Kosova na rokovanie Bezpečnostnej rady OSN, hoci Rusko dalo jasne najavo, že zablokuje akúkoľvek rezolúciu o Kosove.
"Nebol tam ani náznak, ani záblesk. Skôr naopak," povedal britský predstaviteľ po návšteve ministra Cooka v Belehrade na otázku, či Miloševič, ktorý zobral Kosovu autonómiu v roku 1989, nejako naznačil, že by mohol byť pripravený začať rozhovory s umierneným vodcom etnických Albáncov Ibrahimom Rugovom.
Po tom, ako USA vyslali niekoľko mätúcich signálov o svojej pripravenosti použiť silu, prestali hovoriť o vojenskej akcii. Otázkou je, či Miloševič, ktorý získal moc koncom 80. rokov, keď povzbudzoval srbskú menšinu v Kosove, bude presvedčený diplomatickou aktivitou. "Vyhliadky sú dosť strašné," uviedol nemenovaný predstaviteľ kontaktnej skupiny.
Autor: SME-bj
