Pre mnohých zostáva armádny generál Augusto Pinochet, ktorý dnes odchádza z čela čílskych pozemných vojsk, jednou z najkontroverznejších osobností druhej polovice nášho storočia. Pinochet (82) vykonáva funkciu vrchného veliteľa pozemných vojsk rovné štvrťstoročie, do čílskej histórie sa však zapísal predovšetkým ako diktátor, ktorý tvrdou rukou vládol v krajine dlhých sedemnásť rokov. Ctižiadostivý a neľútostný generál Pinochet, zástanca osobnej moci, otec detí, ktoré boli obvinené z korupcie a zneužitia moci, sa však považuje za demokrata a popiera, že by niekedy v Chile existovala diktatúra.
Podľa ústavy, ktorú sám inicioval, by sa mal Pinochet stať nevoleným doživotným senátorom. Čelí však obvineniam z "genocídy, únosov, neoprávneného spolčovania a nezákonného pochovávania" počas vojenského režimu, ktoré proti nemu v posledných týždňoch vzniesla Komunistická strana Chile a príbuzní disidentov. Pinochet, ktorý sa narodil 25. novembra 1915 v rodine obchodného úradníka, sa rád označuje za "najstaršieho vojaka na svete". Armáde sa upísal už vo svojich 18 rokoch. Vo vojenskej hierarchii však začal stúpať relatívne neskoro - krátko po dovŕšení 50. roka, o to rýchlejší bol však jeho vzostup od hodnosti plukovníka až po vrchného veliteľa pozemných vojsk, za ktorého ho vymenoval prezident Allende v auguste 1973, 18 dní pred prevratom. Neúspechy v hospodárskej politike, vnútropolitická destabilizácia a nespokojnosť v armádnych radoch viedli 11. augusta 1973 k prevratu, počas ktorého bol zabitý zákonný prezident Allende - na jeho čele stál práve generál Pinochet. Počas prvých troch rokov dala junta uväzniť okolo 130 tisíc osôb. Tisíce osôb prišli o život, viac ako dvetisíc osôb zmizlo a okolo 900 tisíc pred terorom utieklo do zahraničia. V decembri 1974 sa stal Pinochet prezidentom republiky. Nová ústava z marca 1981 zaistila Pinochetovi ďalší osemročný prezidentský mandát, funkciu vrchného veliteľa pozemných vojsk do konca roku 1997 a doživotné senátorské kreslo. Po plebiscite v roku 1988, v ktorom sa uchádzal o úrad prezidenta na ďalších osem rokov, ho 56 percent voličov odmietlo. V úrade zostal Pinochet až do marca 1990. Podľa bývalého prezidenta Aylwina Azócara dosiahla vojenská vláda úspechy za cenu vysokých sociálnych nákladov a brutálnymi metódami.
