Poľovníci konštatujú, poškodení sa sťažujú. Pravda je len jedna: vlci v Liptove sa v posledných dvoch rokoch výrazne premnožili. Bača Matej Blcháč zo salaša v Pribyline vie o tom svoje. Vlani im zadrhli ovcu a kozu, predtým jarku, ďalšiu strhli celkom dolu na lúke vedľa cesty. "Somár je ten, čo povedal, že vlk je sanitár. Nech si príde cez sezónu spočítať, koľko nocí sa nevyspíme. Ani medveď nie je taký nebezpečný. Ten, ak aj príde, schmatne jednu ovcu a fujazdí preč. Vlk vie vydusiť celý kŕdeľ." Podľa odborníkov tento stav zapríčinila výmena úloh medzi rysom ostrovidom a jeho terajším nástupcom. Rys bol predátorom v slovenských horách ešte v šesťdesiatych rokoch. Odvtedy sa však stavy týchto vzácnych zvierat znížili na polovicu. Vlk do prírody liptovského pásma patrí, vždy tam bol. Teraz však spôsobuje značné škody najmä na jelenej zveri. Len Lesnej správe Javorinka, závod Liptovský Hrádok, skántrili vlci za posledné obdobie päťdesiat kusov vysokej. Podľa J. Chebena z odboru životného prostredia OÚ Liptovský Mikuláš prirodzenou mortalitou sa však situácia čoskoro zmení. Počet vlčej populácie zredukuje vyššia chorobnosť jedincov, samice nebudú vrhať toľko mladých. Je však potrebné, aby sa začalo s rozumnou reguláciou, i keď je to pre človeka dosť problematické. Vlk sa vyzná, je nesmierne opatrný, dokonale pozná svoje teritórium. Vlk je chránený dravec, vyzbrojený všetkými zmyslami. Ak nemá s kým bojovať o prežitie v lese, ide za potravou tam, kde ju má doslova na tanieri. S apetítom osemsto kilogramov mäsa za rok sa preto často vrhá aj na hospodárske zvieratá. Na pribylinskom salaši len málokedy vyjde naprázdno. "Flinty nemáme, aby si poľovníci nemysleli, že pytliačime. Neostáva nám nič iné, iba lampáše, psí brechot a v najhoršom kričať," povedal bača Blcháč.