m necíti príliš slobodne. V krajine vedenej prezidentom Alexandrom Lukašenkom sú stovky ľudí prenasledovaných alebo väznených. Sú medzi nimi novinári, mladiství aktivisti opozície, ale aj bývalý guvernér centrálnej banky. Všetci sa znepáčili 43-ročnému bývalému riaditeľovi sovchozu (poľnohospodárske družstvo). Médiá sú tvrdo kontrolované. Bieloruskí diplomati sú poverení zisťovaním aktivity opozície v susedných krajinách. V súlade s Lukašenkovou náchylnosťou ku všetkému sovietskemu znie i názov všemocnej tajnej služby stále podľa sovietskeho vzoru - KGB (Výbor štátnej bezpečnosti).
Minulý mesiac 19-ročného študenta a 16-ročného školáka odsúdili na 18 mesiacov trestaneckých prác. Ich zločin spočíval v tom, že zvesili bieloruskú zástavu v hale jedného z provinčných miest a počarbali busty sovietskeho vodcu Vladimíra Lenina a Felixa Dzeržinského, zakladateľa tajnej polície, "čeky", predchodkyne KGB.
Lukašenko, ktorý v jednom interview otvorene obdivoval Hitlera, si pramálo všíma názory medzinárodného spoločenstva. Odmietol trhové reformy a má v úmysle nastoliť plnú štátnu kontrolu a centrálne plánovanú ekonomiku. K Západu sa otočil chrbtom a nádeje na svoju politickú bezpečnosť vkladá do zjednotenia so slovanským bratom Ruskom. Minulý mesiac si bieloruský prezident zašiel do japonského Nagana, kde chcel osobnou účasťou podporiť tím Bieloruska. Keď ale Bielorusi nedostali medaily, tvrdil, že sa proti nim spikli západné "mafie".
Pavol Šeremet, 26-ročný bieloruský novinár pracujúci pre ruskú televíziu ORT, ktorý si odsedel tri mesiace vo väzení za to, že natáčal reportáž na bielorusko-litovskom pohraničí, založil vlani Chartu `97. Jej cieľom je zhromažďovať podpisy za Lukašenkovo odvolanie z funkcie. Nie je však isté, či toto hnutie získa rovnakú odozvu, ako niekdajšia Charta `77.
