Naozaj, kiež by sme mali ich problémy, blyslo mi hlavou, keď som sa včera vrátil z tlačovej besedy s Javierom Solanom a na stole v redakcii ma čakala čerstvá tlač. Okrem slovenskej, anglickej a francúzskej aj česká. Zatiaľ čo našich bývalých federálnych partnerov trápi to, či by mohli z NATO vystúpiť v prípade negatívneho výsledku referenda aj po ratifikácii zmluvy o pristúpení parlamentmi krajín aliancie, nás ešte nevpustili ani do predsiene. Nič na tom nemení ani fakt, že generálny tajomník NATO počas svojej dvojdňovej návštevy viackrát zdôraznil uplatňovanie "politiky otvorených dverí" voči žiadateľom o vstup. Nezabudol však dodať, že členstvo v aliancii je podmienené "uznávaním tých istých demokratických hodnôt", z čoho pre Slovensko momentálne vyplýva, že aj "otvorené dvere" sa preň stávajú priúzkymi. Solana je totiž diplomat a je pod jeho úroveň, aby sa miešal do našich konkrétnych vnútropolitických sporov.
U nás platí taká obyčaj, že sa v niektorých prípadoch dokážeme dostať aj cez dvere, ktoré sú zatvorené. Stačí ich jednoducho vyvaliť. Z tejto pozície sa súčasný vládny kabinet pravdepodobne kdesi v začiatkoch staval aj k členstvu v NATO spoliehajúc sa najmä na našu "strategickú polohu". Strategickú polohu má však kdekto a ťažko by bolo zrejme nájsť na mape sveta krajinu, ktorá by bola o ňu ochudobnená. Otázkou však dnes je, či ešte slovenská vláda má vôbec záujem vstupovať do nejakého NATO? Pán Šesták síce tento cieľ v úvode piatkovej tlačovej besedy s Javierom Solanom slovne deklaroval, dôležité sú ale činy a nie slová. Ak vláda, ktorá je neustále kritizovaná za nedemokratické správanie okrem iných aj predstaviteľmi členských krajín NATO tri dni pred príchodom najvyššieho predstaviteľa aliancie, uvedie do varu spoločnosť svojimi viac ako pochybnými politickými rozhodnutiami, možno ešte naozaj hovoriť o úprimnej snahe o členstvo v tomto vojensko-politickom zoskupení?
Podľa premiérovho hovorcu generálny tajomník NATO v zhrňujúcom vystúpení na záver ich štvrtkového rozhovoru na adresu V. Mečiara povedal: "Vážený pán ministerský predseda, ste veľmi inteligentný človek - veľmi inteligentný a schopný politik. Máte našu podporu." Pán Krošlák mohol rovno povedať, že Solana je hlupák, ktorého Washington ani nepovažuje za vhodné informovať o svojich stanoviskách k tomu, čo sa momentálne deje na Slovensku. Z amerického ministerstva zahraničných vecí totiž v ten istý deň dorazila do Bratislavy nóta úplne iného znenia.
Koho sa to teda ešte dnešná slovenská vládna garnitúra pokúša klamať? Azda samu seba? Pochybujem. Musí jej byť predsa jasné, že ani keby NATO otvorilo namiesto dverí aj všetky bruselské mestské brány, pre nás sú momentálne nepriechodnými. Z doterajšej komédie, prostredníctvom ktorej sa vláda snažila presvedčiť národ, že jej naozaj záleží na integračných procesoch, sa už dávno stala fraška. Diváci na Pasienkoch sú však vďační aj za tento druh zábavy.
