"Jediný gitarista, ktorý opustil Rolling Stones a je nažive" - takýto prívlastok prisúdila rocková história Mickovi Taylorovi, v rokoch 1969-1974 členovi tejto legendárnej britskej skupiny, ešte predtým hráčovi vo formácii Bluesbreakers Johna Mayalla, neskôr spolupracovníkovi významných osobností (vrátane Boba Dylana) a v súčasnosti lídrovi vlastnej kapely Mick Taylor`s All Star Blues Band, s ktorou dnes večer vystúpi v spoločenskej sále bratislavského Parku kultúry a oddychu. Predkapelou mu od 19.30 h bude trojčlenný René Band z Handlovej. Mick Taylor preklenul v Rolling Stones éry gitaristov Briana Jonesa a Rona Wooda. V roku 1969 už bola z Jonesa, dovtedy podľa viacerých hodnotení najpríťažlivejšieho a možno i najtalentovanejšieho "valiaceho sa kameňa", depresívna a paranoidná troska so samovražednými sklonmi. Náladový, protivný, nevypočítateľný a hudobne čím ďalej tým viac nepoužiteľný člen skupiny mal za sebou krátke väzenie, psychiatrické liečenie, psychické i fyzické zrútenia. Drogové excesy viedli 9. júna 1969 k oficiálnemu zverejneniu jeho odchodu pre hudobné nezhody. Kapela na čele so spevákom Mickom Jaggerom mu sľúbila, že sa môže vrátiť, až sa dá dohromady. Nahradil ho práve Taylor, dva roky predtým hrajúci u svojho mentora Johna Mayalla. Prehlbujúc izoláciu s Rolling Stones a dokazujúc ťažkú komunikáciu s okolitým svetom si Jones ešte v novembri 1968 kúpil dom na Cotchford Farm v Sussexe, kde v 20. rokoch A. A. Milne napísal slávnu knihu Medvedík Pu. Personál domu a partnerka Anna Wohlinová práve tam našli 3. júla 1969 Briana Jonesa mŕtveho - v bazéne, kam si šiel uprostred noci zaplávať. Dodnes sú okolo jeho smrti nevyjasnené otázniky. Ohliadač mŕtvol síce nešťastný prípad zadokumentoval ako smrť utopením po nevoľnosti pod vplyvom alkoholu a drog, ale jedna z možných špekulácií dokonca tvrdí, že si s ním mohli vybaviť účty drogoví dodávatelia. Tak či onak, Brian Jones navždy zostal tragickou a symbolickou postavou Rolling Stones, obeťou hedonistického životného štýlu rockových hviezd 60. rokov.
S Mickom Taylorom sa Rolling Stones po prvýkrát koncertne predstavili dva dni po Jonesovej smrti v londýnskom Hyde Parku, bez nároku na honorár a pred asi 250 000 fanúšikmi. Na počesť zosnulého priateľa Jagger zarecitoval Shelleyho poému Adonais a spolu s ostatnými pietne vypustil do povetria 3000 motýľov. Počas svojho účinkovania v kapele vystúpil Taylor napríklad v roku 1971 pri živom predvedení Tubullar Bells od Mika Oldfielda či o dva roky neskôr s Billym Prestonom vo Finsbury Parku. Čoraz viac však podľa vlastných vyjadrení začal trpieť tlakom spôsobeným skutočnosťou, že je členom najpopulárnejšej skupiny sveta. "Roky s Rolling Stones boli veľmi vzrušujúce a ukázalo sa, že to bolo aj moje najinšpiratívnejšie obdobie. Pokiaľ ide o môj vzťah k ďalším členom kapely, uznávam ich ako hudobníkov i ako ľudí. Tejto skupine patrí len môj obdiv. Mám však pocit, že je čas zdvihnúť kotvy a robiť niečo nové," povedal tesne pred svojím odchodom. Po päť a pol roku opúšťal Rolling Stones vyčerpaný a s chuťou skúsiť niečo iné. Veľa z toho, čo si predsavzal, sa mu nepodarilo. Dnes už o etape s Rolling Stones hovorí nerád, vedomý si neporovnateľnosti súčasnej situácie s niekdajšou hviezdnou kariérou. "Mick si želá zmeniť lokál a túži po príležitosti vyskúšať si nové riziká a nové projekty. Veľmi nás síce mrzí, že odchádza, ale želáme mu veľa úspechov a šťastia," vyhlásil v tom čase Mick Jagger. Keith Richards poslal Taylorovi telegram so slovami: "Bolo krásne s tebou pracovať." Rok nato ho nahradil Ron Wood, prichádzajúci zo skupiny The Faces.
Mick Taylor vstúpil spolu s Carlou Bleyovou a Maxom Middletonom do kapely The Jack Bruce Band. V roku 1979 vydal sólový album, v roku 1983 si zahral na Dylanovom prelomovom albume Infidels i na jeho koncertnom turné. Začiatkom 90. rokov spolupracoval s Carlou Olsenovou a Anthonym Thislewaitom (album Cartwheels) a v roku 1995 nahral na klubovom vystúpení v Santa Monike živú kolekciu Coastin` Home so saxofonistom Joeom Houstonom. Predchádzajúce dva roky strávil koncertami so svojím All Stars Blues Bandom a predstaví sa s ním aj v Bratislave v zložení: Jim Mullen - gitara, Max Middleton - klávesy, Michael Bailey - basgitara a Jeff Allen - bicie. Pred dvoma rokmi si ho na pódium v londýnskom klube Forum pozval herec Bruce Willis, ktorý tam koncertoval so svojou skupinou The Acceleraters.
Mick Taylor sa narodil 17. januára 1948 v Hatfielde. Ešte nemal ani osemnásť, keď zakotvil v Bluesbreakers Johna Mayalla a skvelý výkon podal na ich platni Blues from Laurel Canyon. Ako jeden z najvýraznejších sólistov histórie Rolling Stones, vo chvíli, keď nastupoval na post po Jonesovi, nevedel, čo sú alkohol a drogy. Keď po rokoch odchádzal, s obidvoma neresťami mal vážne problémy. Prispel na "stoneovské" albumy Sticky Fingers (1971) i Exile on the Main Street (1972) a mal vtedy na celú kapelu, ktorá hráčsky napredovala, veľký vplyv. Jeho sólová kariéra zostala hlboko v tieni niekdajšej slávy. Podarilo sa mu však získať to, čo chcel - slobodu - a v bluesovom duchu ju dnes vďaka agentúre elóKoncert ponúkne aj bratislavskému publiku.
