íckej starostlivosti, pracovali v expertných skupinách i bez nárokov na odmenu. K základným cieľom reformy patrilo predovšetkým:

- Zlepšenie zdravotníckej starostlivosti pre všetkých občanov spolu s lepším odmeňovaním zdravotníckych pracovníkov a vybudovaním nových, kvalitatívne lepších vzťahov medzi zdravotníkom a pacientom. Tieto nové vzťahy by vychádzali zo vzájomnej dôvery, jasných pravidiel financovania, možnosti výberu lekára i zdravotníckeho zariadenia atď.

- Zrušenie monopolu štátu a vytvorenie pravidiel pre vznik neštátnych, najmä neziskových zdravotníckych zariadení (mestských, charitatívnych a pod.), ktoré netvoria zisk na obohatenie jednotlivcov, ale peniaze občanov použijú na nákup čo najkvalitnejšej zdravotníckej starostlivosti.

- Zmena financovania zdravotníctva z jedného zdroja (štát) na viaceré zdroje (štát, mesto, zamestnávateľ, občan a pod.), ktorá by poskytla viacej prostriedkov pre zdravotnícku starostlivosť (medicína totiž veľmi rýchlo zavádza nové diagnostické a liečebné metódy, ktoré sú nákladné, ale v boji s chorobou aj veľmi úspešné) - a súčasne by bola priehľadná. Poskytovatelia (zdravotnícke zariadenia) aj užívatelia služieb (pacienti) musia vedieť, za aké peniaze "predávajú" alebo nakupujú zdravotnícku starostlivosť.

Ako sa však napĺňajú uvedené ciele, aké výsledky sa v reforme dosiahli?

Sedem rokov prebiehajúcej reformy zdravotníckeho systému možno hodnotiť z rôznych hľadísk: čo dobré a čo zlé priniesla občanovi, zdravotníkom, dovozcom a distribútorom liekov a podobne. Môžeme však urobiť určité zovšeobecnenia a pokúsiť sa zosumarizovať niektoré podstatné výsledky reformy, pozitívne i negatívne:

Pozitívne výsledky:

- Zaviedlo sa pluralitné zdravotné poistenie, sprehľadnilo sa financovanie zdravotníckej starostlivosti,

- vznikli neštátne zdravotnícke zariadenia,

- vytvoril sa legislatívny rámec pre profesijné organizácie (Slovenská lekárska komora a i.) s možnosťou podieľať sa na reforme zdravotníckeho systému s presunutím niektorých kompetencií pre spoluúčasť pri riadení a kontrole poskytovania zdravotníckej starostlivosti,

- zlepšilo sa odmeňovanie zdravotníckych pracovníkov.

Negatívne výsledky:

- Opakované, kriticky nedostatočné financovanie zdravotníckej starostlivosti, ktoré zapríčiňujú viaceré faktory. K hlavným patrí predovšetkým opakované zavedenie financovania zdravotníctva s tzv. otvoreným koncom, keď nemožno (alebo len nedostatočne) regulovať výdavky na zdravotníctvo v danom roku (napr. bodovanie ambulantných výkonov), zlá lieková politika (progresívny rast výdavkov na lieky), nedostatočný odvod štátu do zdravotného poistenia za ekonomicky neaktívnych občanov.

- Privatizácia, ktorá mala slúžiť len ako prostriedok na zlepšenie zdravotníckej starostlivosti (zdroje z privatizácie sa mali použiť na rozvoj prioritných programov v zdravotníctve), slúži na drancovanie zdravotníctva a vedie k vzniku súkromného, ziskového zdravotníctva. Toto odoberie ďalšie prostriedky na zdravotnícke výkony pre občanov, s výsledným znížením množstva i kvality.

- Ohrozenie existencie mnohých štátnych i neštátnych zariadení - lekární, lekárov primárnej starostlivosti, agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti - a rovnako i dovozcov a distribútorov liekov a zdravotníckeho materiálu.

- Zhoršenie podmienok na prácu zdravotných sestier, prepúšťanie najmä v zdravotníckych zariadeniach pred privatizáciou a po privatizácii.

- Zhoršenie zdravotníckej starostlivosti o občanov: znížila sa jej dostupnosť (odmietanie pacientov od poisťovní, ktoré oneskorene poukazovali platby zdravotníckym zariadeniam), ale znížila sa aj kvalita (diagnostika sa oneskoruje pre nedostatok náhradných dielov do prístrojov, nedostupnosť niektorých liekov núti používať menej vhodné postupy), nevhodné a nedostatočne motivujúce je priplácanie za lieky najmä pre sociálne najslabšie skupiny obyvateľov, napríklad dôchodcov.

- Destabilizácia systému zdravotného poistenia opakovanými a nekvalifikovanými zásahmi Ministerstva zdravotníctva SR a Ministerstva financií SR, zmenami zákona o zdravotnom poistení (účelové zmeny prerozdeľovacieho mechanizmu), novelou zákona o liečebnom poriadku, ktorá viedla k zvýšeniu nárokov na financie v zdravotníctve, cenovými výmermi a podobne.

Každodenná realita, s ktorou zápasia zdravotnícki pracovníci a ktorej musia čeliť občania (pacienti, lekárnici a iní), svedčí o tom, že naše zdravotníctvo je v najhlbšej ekonomickej kríze od roku 1989, že sa zmieta v problémoch spôsobených nekoncepčnou prácou ministerstva, zastavením transformácie a budovaním zdravotníctva, ktoré vzíde z privatizácie dnešnou politickou garnitúrou. Tvrdenie ministra Javorského v Pravde z 24. 2. 1998, že už pozná recept na riešenie súčasnej krízy financovania zdravotníctva, vyznieva dnes, na konci jeho pôsobenia, viac ako komicky. Pravdepodobne si ani neuvedomuje, v akom zlom stave zdravotníctvo odovzdá a aké nesmierne úsilie bude treba vynaložiť, aby sa veci usporiadali a zlepšili, o akú nekonečnú trpezlivosť bude treba žiadať občanov, kým sa splní konečný cieľ, ktorý sme im na začiatku prisľúbili - zlepšiť zdravotnícku starostlivosť.

Autor: Doc. MUDr. Tibor Šagát, poslanec NR SR za DU, koordinátor