Chceli by sme napísať niekoľko slov k aktivitám nadácie Petržalské tigre, ktorá sa snaží získať peniaze pre svoju nadáciu tým, že navštevuje základné a materské školy. Živé tigre ukazujú deťom. Priznávam, že nás to aj s manželkou šokovalo, keď dcérka doma rozprávala, že u nich boli v škôlke tigre a mysleli sme si, že si vymýšľa. Žiaľ, nevymýšľala si. Po nejakom čase tigre navštívili aj blízku základnú školu. A nadôvažok sme jedného dňa v rannom vysielaní TV Markíza počuli výzvu, aby sa prihlásili škôlky a školy, ktoré majú záujem o návštevu tigrov. Tiger, aj keď je chovaný v zajatí a je na prítomnosť ľudí zvyknutý, ostáva stále dravou a nebezpečnou šelmou. Môže zapríčiniť veľmi vážne poranenie aj nechtiac, pri hre. Neraz sme počuli, že tigre zaútočili aj na svojho krotiteľa, či ošetrovateľa, ktorého dlho poznajú a ktorý pozná ich zvyky a správanie. Striasa nás pri predstave, že malé deti v škôlke si chodia pohladkať tigrie mláďatá, ktorých vzrast je na ich vek úctyhodný. Deti sú vo veku, keď si neuvedomujú nebezpečenstvo a ich správanie je nevypočítateľné a často nekontrolovateľné. Čo ak svojím správaním podráždia tigre? Ako si s nimi potom poradia ošetrovateľky, ktoré ich sprevádzajú? Ak tigrie mláďa vyskočí na štvor-päťročné dieťa a zvalí ho na zem, je to to isté, ako keď dospelý tiger urobí niečo podobné dospelému človeku. Dieťa nemusí byť bezprostredne ranené, ale môže utrpieť psychický šok. No aj obyčajné, hravé ťapnutie labkou môže znamenať zlomenie väzov. Azda si naozaj niekto myslí, že toto je tá najlepšia cesta, ako pomôcť sibírskym tigrom? Apelujeme na všetkých učiteľov, ktorí v čase pobytu detí v škole preberajú zodpovednosť za ich bezpečnosť, aby nehazardovali s ich zdravím.

Autor: IVANA BUDINSKÁ, ĽUBOŠ BUDINSKÝ, Bratislava