nechali uniknúť pomedzi prsty. Reprezentačný tréner Juraj Žuffa po zápase medzi dôvodmi prehry spomenul nedostatok skúseností a mladícku nerozvážnosť jeho novo sa tvoriaceho tímu, absenciu osobností (až na Petrušku, ktorý odohral prvý zápas v tejto kvalifikácii) a zlyhanie strelcov zo strednej a väčšej vzdialenosti. Áno, náš kouč má pravdu, ale len čiastočnú. O tej podstatnej príčine, o pomeroch v našom basketbale (nielen mužskom), ktoré sa veľmi citeľne prenášajú aj do reprezentácie, hovoriť nechcel. "Zažil som toho pred novembrovým blokom kvalifikácie, aj teraz, neúrekom. Bolo to len pre silných jedincov. Nechcem to komentovať..." A tak to spravme za neho.

Pred začiatkom kvalifikácie vlani na jeseň naplánoval nový reprezentačný tréner tri sústredenia, absolvoval napokon len jedno, aj to musel pre nedostatok hráčov skrátiť. Dôvod? Zájazdy klubov v USA, absencia legionárov. Ďalšiu horkú pilulku musel prehltnúť J. Žuffa v minulých dňoch, keď mu zo sústredenia v Malackách funkcionár Pezinka odviezol "svojich" hráčov Mičudu a Michálika s odôvodnením, že sú chorí. Lekár reprezentácie, samozrejme, o žiadnej chorobe nevedel. Mičuda napokon za družstvom odletel do Burgasu, ale neodohral prípravné zápasy v Turecku. Michálik sa pridal až pred stretnutím s Nemeckom v Ružomberku. Z dvoch legionárov Michalík opäť neprišiel, Petruška áno, ale iba deň pred začiatkom zápasu. Kto len trochu sleduje basketbal, vie, ako nenahraditeľne významná je súhra mužstva, nacvičený útočný a obranný systém hry, kombinácie dvojíc či trojíc. Len z improvizácie sa nedá vyžiť.

Je nad slnko jasné, že to, čo sa deje okolo slovenskej reprezentácie, je len vrcholom ľadovca celkovej situácie v našom basketbale. Prílišná benevolencia škodí. Už by sa mal niekto nájsť, kto konečne buchne rázne po stole. Niekedy treba spraviť aj nepopulárne rozhodnutie a presadiť nepríjemné opatrenie. Čím skôr, tým lepšie. Po príklad si môžeme zájsť do Slovinska, ktoré vedie našu skupinu a nachádzalo sa pred pár rokmi v podobnej kríze. Najväčšie hviezdy nereprezentovali, okolo tímu vládli napäté vzťahy. Vtedy razantne zasiahla federácia. Vydala okrem iného nariadenie, podľa ktorého hráči, ktorí sú nominovaní do reprezentácie, musia za ňu nastúpiť, inak majú stop v lige! Máme aj iný návrh. Ak niektorý oddiel neuvoľní svojho hráča do reprezentácie, mal by od Slovenskej basketbalovej asociácie okamžite nasledovať trest vo forme klubového dištancu v európskych pohárových súťažiach v nasledujúcej sezóne. Argument "majiteľov" klubov a sponzorov - sú to naši hráči, my ich platíme - je prinajmenšom krátkozraký. Vari by nemalo byť až také ťažké pochopiť, že škodia slovenskému basketbalu a tým spätne aj svojmu klubu.