aj takých súperov, akými boli v Eurolige TPS Turku, Lulea či ruskú Jaroslavľ: "Boli sme herne rozladení, pod psychickým tlakom. Musíme sa však z toho dostať sami. Našťastie, nemáme vo vnútri žiadny rušivý element, chýba nám len návrat k starej hernej forme. Som presvedčený, že tak ako sme dokázali stráviť minuloročné dobré výsledky, tak sa dostaneme aj z momentálneho útlmu. Sila Slovana bola aj v tom, že súperi nikdy nevedeli, ktorá z troch formácií zaberie. Držím sa zásady, že keď to nejde, musíme pridať v tréningu." Na výkonnosti Slovana sa nemohlo neodraziť neúspešné vystúpenie na olympiáde v Nagane, kde mali Bratislavčania najviac reprezentantov (okrem šiestich v slovenskom tíme aj Pankova v bieloruskom). Ťažšie než chrípkovo-cestovateľské či už zabudnuté fyzické stopy zanechala psychická trauma. Hokej býva krutý a z podobných krízových situácií sa rýchlejšie vylížu "otrlé" typy. Slovanisti Cíger, Mosnár, Kolník, Pukalovič to majú naopak "priťažené" citlivo-dobráckym založením duší. Pre hokej, ale najmä pre nich, by už v tejto chvíli bolo lepšie, keby dokázali "na drzovku" zahodiť Nagano za hlavu.