nie. Mali sme možnosť vidieť slovenský tím na videozáznamoch, s Petruškom to bol zrejme jeho najlepší výkon. Prišli sme k vám s úctou pred tradíciami slovenského basketbalu, aj mužského. Vedeli sme, že máte dobrých mladých hráčov ako Petruška, Toya, Mičuda. Rešpekt v našej hre bol citeľný, pôsobili sme až vystrašene," strúhol poklonu H. Dehmann, hoci sa mohlo zdať, že Nemci posledné družstvo skupiny podcenili. "V žiadnom prípade," zaprotestoval na našu priamu otázku pivot tmavej pleti Stephen Arigbabu, druhý najúspešnejší strelec hostí. "Boli sme informovaní o sile slovenského mužstva, najmä v domácom prostredí. Navyše, pribudol do neho Petruška, ktorý iste nie náhodou hrá v Taliansku. Slabinou Slovákov bola streľba zvonku. Prešli sme preto na zónovú obranu, ktorá priniesla zvrat v náš prospech." Veru, príchodom Richarda Petrušku, ktorý odohral v Ružomberku svoj prvý zápas kvalifikácie ME `99, naše družstvo nesmierne získalo. Vytúžené prvé víťazstvo v skupine však ani jeho prítomnosť nepriniesla. Tréner Juraj Žuffa si vzdychol: "Kým nemecký kouč hovoril o šťastí, nám nie a nie pomôcť. Nešťastným záverom sme prehrali v Belgicku, doma s Gréckom i teraz. Znamená to, že družstvo ešte stále nie je dostatočne skúsené. Staviame kolektív pre budúcnosť. Aj tento zápas mohol dať veľa našim mladým hráčom, dúfam, že to raz dokážu pretaviť vo vytúžené víťazstvo." Aká však bude budúcnosť našej reprezentácie, J. Žuffa si netrúfol povedať. "Všetci viete o problémoch v našom mužskom basketbale, nemienim ich komentovať. Zažil som toho pred novembrovým blokom kvalifikácie, aj teraz, neúrekom. Je to len pre silných jedincov. Čo bude ďalej, v tejto chvíli neviem povedať. Výkonný výbor rozhodne, či ostanem vo funkcii. Perspektívy mužstva však nevidím čierno, som presvedčený, že sme nastúpili správnu cestu."