O záchranu prvoligového dresu sa bojuje určite inak, než ako to predviedli v sobotu futbalisti JAS-u Bardejov. Za celých deväťdesiat minút si proti priemernému súperovi nedokázali vypracovať jedinú čistú gólovú príležitosť a až na pár úvodných minút chýbala ich hre iskra a pravé futbalové srdce. Analyzovať príčiny takéhoto stavu po prvom jarnom stretnutí je azda trochu priskoro, no už dnes sa zdá, že odchody kvalitných hráčov Hrivňáka, Prúčneho a Chrenka nebude ľahké zaceliť. Bývalý post stopéra prevzal po Prúčnom veľmi nečakane Marián Timko, ktorý prišiel do Bardejova pár hodín pred začiatkom jarnej prvoligovej premiéry zo Slovana Bratislava a nastúpil na trávnik bez jediného tréningu so svojimi novými spoluhráčmi. Napriek tomu treba zdôrazniť, že patril k najlepším hráčom domácich, a keď sa lepšie zohrá s mužstvom, určite bude veľkou oporou Bardejova. Tréner Jaroslav Belejčák neskrýval po stretnutí sklamanie zo straty bodov i z výkonu svojho kolektívu a na otázku, prečo hráči nenechali na ihrisku srdce, len lakonicky poznamenal: "Na to by ste sa mali opýtať v prvom rade ich. Hostia však boli futbalovejší, my sme nedokázali využiť krídelné priestory, pretože krajní záložníci Szodár ani Myslík nehrali to, čo sme od nich očakávali. Góly sme dostali po hrúbkach v obrane a v závere sme už nedokázali zmobilizovať sily na zmenu stavu." Aj keď tréner Ružomberka Vladimír Rusnák sa snažil skrývať emócie radosti, predsa len nakoniec poznamenal: "Som veľmi rád, že sme Bardejovu vrátili prehru z domáceho ihriska. Dnes sme boli najmä v druhom polčase jasne lepším tímom, a preto sme zaslúžene vyhrali. Chceli sme vypojiť z hry Ľalíka i Pisára a ich osobní strážcovia Huťka a Mikuláš svoje úlohy splnili na sto percent. Dokonale sme využili ťažkú psychickú pozíciu domácich, len škoda, že sme niekoľko sľubných akcií nedotiahli do gólového konca pre zlú finálnu prihrávku."