Aj počasie teda prihrialo futbalu. Na rozdiel od obvyklej diverzie zákona schválnosti, keď jarný štart sabotoval haldou snehu, láka na prvé jarné kolo Superligy slnko májovou silou. Symbolika, lebo pravý futbalový fanúšik je chronická naivka. Keď ho omámi parfum prvej jarnej trávy na koži futbalovej lopty, neodolá večnej láske, hoci ho už toľkokrát zradila. S novoročným pátosom počúva slová funkcionárov, hráčov a trénerov, ako urobili všetko pre pôžitok diváka. Mužstvá sa pozlietali z letných krajín, zopár osobností si cez zimnú prestávku stihlo vysúdiť nejaké tie nevyplatené milióny za posledný rok od predchádzajúceho zamestnávateľa, zopár sponzorov našlo analogicky nové subjekty na kultiváciu svojich nadštandardných ziskov. Podľa výroku staronového prezidenta zväzu Milana Služaniča sa futbalová diplomacia najúčinnejšie robí na ihrisku. Vo futbale vždy tak bolo a bude, že najpravdivejšia je komunikácia nohami. Hráči musia sami dokázať, že peniaze o niečo nad hranicou životného minima si zaslúžene vykopali v súťaži s visačkou Super. Výstrahou pred sprofanovaním slova im môže byť aj čerstvá skúsenosť hokejistov z Nagana, kde Extra pred ich domácou súťažou už nevyznieva bohvieako. Futbalovým ideálom je, keď vyhrá najrýchlejší, najšikovnejší, najkrajší. Našinec je často odsúdený trpezlivo kvitovať, ako je jeho mužstvo čoraz menej ťarbavejšie, menej splašenejšie, menej predpokakanejšie, menej neadekvátne preplatené. Len nech sa, preboha, o výsledku nikdy nerozhodne skôr, než sa vybehne na trávnik.
Na štarte býva aj futbal náchylný urobiť za minulosťou hrubú čiaru. V duchu prezumpcie dobrej vôle.
