Meteorologický fenomén El Niňo, ktorý v súčasnosti spôsobuje požiare v oblasti juhovýchodnej Ázie a celosvetové vyčíňanie počasia, označil austrálsky vedec Richard Grove za hlavnú príčinu epidémií a spolufaktor revolúcií v histórii ľudstva. R. Grove, organizátor canberrskej konferencie o histórii fenoménu El Niňo usporiadanej Austrálskou národnou univerzitou, vyhlásil, že hlavné politické udalosti a epidémie za posledných 5000 rokov majú určitú súvislosť s klimatickým javom. Podľa neho najnovším politickým dôsledkom fenoménu El Niňo je situácia v Indonézii, kde nadmerné sucho aktivizovalo menovú krízu. "Je to rovnaký prípad ako Francúzska revolúcia," tvrdí vedec. "V tom čase už sociálne podmienky dozreli na revolúciu, ale ak by v rokoch 1787-88 nezasiahol El Niňo, možno by vôbec žiadna revolúcia nebola." Následkom nepriaznivého počasia došlo v rokoch 1787-89 k prudkým poklesom úrody, ktoré sprevádzali tuhé zimy, daždivé jarné počasie a suché letá. Podľa vedca silné dažde v minulosti podporovali rozmnožovanie bĺch, komárov a potkanov, ktoré potom prenášali ďalej nákazlivé choroby. Najväčšie epidémie chrípky, malárie a ovčích kiahní v rokoch 1557 a 1900 tiež vykazujú súvislosť s fenoménom El Niňo, podobne ako morová nákaza v roku 1340. V 17. storočí klimatický jav prispel k 50-percentnému úbytku populácie počas epidémie malárie v juhovýchodnej Ázii, najmä na ostrove Jáva. El Niňo - klimatický jav, ktorý narúša celú poveternostnú situáciu tichooceánskeho priestoru a po určitom čase sa prejavuje na celej planéte - je teplý morský prúd, niekoľko desiatok centimetrov hrubá vlna, ktorá prechádza Tichým oceánom od Indonézie po pobrežie Peru. V preklade znamená Jezuliatko, pričom peruánski rybári ho tak pomenovali preto, lebo teplé vody sa na západnom pobreží Severnej a Južnej Ameriky doposiaľ vyskytovali väčšinou v čase Vianoc.