Presne pred týždňom prijala Bezpečnostná rada OSN (BR) rozhodnutie o zvýšení kvóty exportu irackej ropy polročne z 2 na 5,3 miliardy dolárov. Stalo sa tak v rámci programu "ropa za potraviny". Rezolúcia bola v BR schválená bez väčších výhrad a popri skutočných humanitárnych dôvodoch mala najmä zo strany USA a Veľkej Británie cieľ vziať Saddámovi Husajnovi z rúk jeden z jeho najväčších tomfov: milión obetí, najmä z radov detí, ktoré si už v Iraku vyžiadali "nespravodlivé" sankcie OSN. Saddámovi sa týmto argumentom podarilo získať na svoju stranu časť svetovej verejnosti, i keď na druhej strane je neodškriepiteľná pravda, že embargo OSN nijako nezabránilo irackému vodcovi a jeho rodine v ďalšom zveľaďovaní svojich početných palácov a americkí inšpektori tvrdia, že v nich našli sklady plné potravín, ktoré do Iraku dodávajú humanitárne organizácie. Saddám Husajn však zároveň tvrdí, že Irak v dôsledku zničených a zastaraných ropných zariadení v súčasnosti ani nie je schopný vyprodukovať viac ropy, ako za 4 miliardy dolárov ročne. Akékoľvek zvýšenie ťažby by si vyžiadalo modernizáciu distribučnej siete. A sme na koreni problému: v uplynulých rokoch už Irackí predstavitelia podpísali kontrakty na rekonštrukciu a výstavbu ropných zariadení v hodnote viac ako 10 mld dolárov s ruskými firmami. K tejto sume treba pripočítať ďalších 7 mld dolárov, ktoré už Bagdad dlhuje Moskve z minulosti, a tak je jasné, že Rusko má dnes eminentný záujem o to, aby bola kríza v Iraku čím skôr vyriešená a tieto finančné pohľadávky sa mohli naplniť.
Mnohí práve touto skutočnosťou vysvetľujú aj záujem Moskvy o diplomatické, a teda pokojné riešenie irackej krízy a, o ruskú podporu misie Kofiho Annana. Moskva navyše už niekoľko rokov pociťuje, že sa jej hlas vytráca z medzinárodnej arény, a tak sa jednoducho potrebovala "zviditeľniť" tým, že keď Biely dom tiahol do útoku, z Kremľa sa ozvalo radikálne varovanie. V Rusku sa však dnes popri lacnom populizme nosí aj seriózne podnikanie, najmä čo sa týka objemu transakcií. Nie je žiadnym tajomstvom, že premiér Černomyrdin je jedným z prominentných predstaviteľov ruskej naftárskej lobby, ktorá je dostatočne realistická na to, aby si zrátala, že so Saddámom sa dohody robiť nedajú a pokiaľ nebude v Iraku od neho pokoj, nebude pravdepodobne nič ani z desaťmiliardovej zákazky. Aj preto mohol americký veľvyslanec Johnson ešte v čase, keď sa Annanova misia len pripravovala, hovoriť o signáloch, na základe ktorých nie všetci otvorení odporcovia útoku prípadný vojenský zásah odsudzujú aj v súkromí. Ešte dôslednejší bol Bill Clinton, ktorý sa nechal počuť, že ruské "net" nemusí znamenať pre Američanov vždy "nie".
