istu a bývalého hlavného poradcu Václava Klausa, Bohumila Doležala.

m Považujete pád českej vlády v minulom roku za znak politickej krízy alebo za dôsledok sponzorských afér v dovtedy najsilnejšej strane ODS?

"Podľa môjho názoru je vládna kríza samozrejme výrazom všeobecnej politickej krízy. Táto kríza sa po prvý raz prejavila už pri voľbách v roku 1996, keď vládne strany nezískali väčšinu v parlamente. Domnievam sa, že je dôsledkom frustrácie zo stroskotania ideológie úspechu, ideológie Českej republiky ako budúceho kapitalistického raja, s ktorou - najprv s veľkým úspechom - vystupoval bývalý premiér Klaus už v roku 1992."

m Išlo Klausovým vnútrostraníckym kritikom skutočne iba o čestnú finančnú politiku alebo o pokus zbaviť ho politickej moci?

"Myslím si, že tá druhá možnosť je tá pravá. To znamená, že šlo o likvidáciu premiéra Klausa, ktorého politické možnosti sa vyčerpali a ktorý sa ukázal byť brzdou v ďalšom vývoji pravice v ČR. Jeho vtedajší prívrženci, čiže ľudia, ktorí dnes vytvorili Úniu slobody, dostali strach, že ich svojím pádom politicky zničí, a týmto spôsobom sa od neho emancipovali."

m Českou politickou scénou momentálne otriasajú finančné aféry, ani jedna zo strán nemá celkom čisté svedomie. Je na vine nedostatočná legislatívna úprava?

"Podľa mňa je to určite následok zlej legislatívy. Je to do istej miery vlastne normálne, pretože u nás po zmene systému v roku 1989 neexistovali praktické skúsenosti s demokratickou politikou. Vtedy sa rozhodlo, v kapitalistickom nadšení, že sa urobia len veľmi voľné pravidlá. To bola veľká chyba. Teraz treba formulovať veľmi prísne pravidlá a predovšetkým má financovanie strán prebiehať z jedného zdroja - od štátu. Znie to síce ako etatizmus, ale je to jediný spôsob, ako udržať situáciu pod kontrolou."

m Prakticky cez noc vznikli na českej politickej scéne v procese štiepenia tri nové strany. Nie je to podľa vás príznakom toho, že je pravicová politika v kríze?

"To je úplne zrejmé. Vízia, s ktorou sa pravica pred šiestimi rokmi dostala k moci, nebola uskutočnená. Politika vtedajšej vládnej koalície stroskotala, teraz vyzerá situácia tak, že KDU-ČSL zamýšľa koalíciu so sociálnymi demokratmi, ODA klesla na základe voličských preferencií pod 5 percent a pravdepodobne sa do budúceho parlamentu vôbec nedostane a ODS je rozdelená do dvoch strán. Hoci Klausovo krídlo podľa mňa tiež klesne pod 5 percent vďaka jeho nemožnej politike, ktorú teraz uskutočňuje."

m Ako si vysvetľujete fakt, že Únia slobody bez toho, aby poriadne predstavila svoj program, dosiahla 10 percent predvolebných preferencií?

"Myslím, že tu zohráva svoju úlohu určitá averzia k sociálnym demokratom spôsobená predovšetkým osobnosťou Miloša Zemana. Podľa mňa je to zriedkavý fenomén. Únii slobody sa podarilo ODS "vytunelovať". ODS dosiahla určité výhry a určité chyby, pri štiepení strany však ľudia, ktorí sú v teraz v Únii slobody, prenechali pasíva Klausovi a prisvojili si len úspechy ODS. Z pragmatického hľadiska to bolo úspešné, nejde však o korektnosť. Tých 10 percent je symptómom klesajúcej popularity pravice. Nemyslím si však, že toto číslo v budúcnosti nejako výrazne porastie. Očakávam skôr prehlbujúcu sa krízu pravice, ktorá potrvá ešte niekoľko mesiacov, resp. 1 až 2 roky, potom sa situácia zmení, pretože každá strana, ktorá je vo vláde, má problémy. To bude platiť aj pre ČSSD."

m Aký program, resp. ktorá strana na vás pôsobí v súčasnej dobe najpresvedčivejšie?

"Pokiaľ viem, som v rovnakej situácii ako mnoho ľudí u nás. Neviem, koho mám vlastne voliť. Je to síce môj osobný názor, ale možno ho vypozorovať aj u iných. Ľudia potom rozmýšľajú takto: keď nepôjdem voliť, dostanú časť mojich hlasov republikáni a komunisti. Preto je potrebné nájsť si stranu, ktorá človeku najlepšie vyhovuje, ktorá ho najmenej odpudzuje."

m Bolo by ešte možné, aby budúcu stabilnú vládu vytvoril zväzok pravicových strán?

Tomu neverím. Preferencie pravicových strán neustále klesajú, tento proces sa síce môže zastaviť, ale nie obrátiť. Ale ja vidím ešte aj inú - "zlú" možnosť - a tou by bol pád demokracie u nás. To tiež nepovažujem za vylúčené. Napríklad vtedy, keby extrémistické strany zaznamenali veľký prírastok voličov.

m Ako vnímate úlohu médií v súčasnej kríze, prečo tak dlho mlčali?

"Sme postkomunistickou krajinou, a máme aj postkomunistické médiá. To znamená, že vždy trvá istý čas, kým pochopia, že v popredí stojí iná politická moc. Na druhej strane si predovšetkým vláda V. Klausa a ministra zahraničných vecí J. Zielenieca, ktorý bol prakticky aj tajným ministrom informácií, predstavovala, že slobodná tlač je tu na to, aby podporovala tú-ktorú politickú stranu. To sa aj podarilo. Teraz máme prechodné obdobie, preto vládne v tomto zmysle sloboda."

Autor: EVA GRUBEROVÁ, Praha (Autorka je stálou spolupracovníčkou