BRATISLAVA (SME - rf) - Vo vedeckom programe pre prvého slovenského kozmonauta by malo byť aj vyšetrovanie hladiny hormónov po vybraných záťažových testoch. Podľa priebehu testu by sa potom mal vyhodnotiť stupeň stresového zaťaženia v danom prostredí pri dennom programe. Ide o program navrhovaný priamo za účasti slovenského kozmonauta a okrem neho sú navrhnuté aj ďalšie programy v období predprípravy a sledovanie po pristátí. Pre SME to uviedol L. Macho z Ústavu experimentálnej endokrinológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Ide o záťažové testy, ktoré zatiaľ vedci vo svete ešte nerobili, a v prípade schválenia by mohlo ísť o ťažiskový bod programu. Odhliadnuc od vynaložených nákladov, by mohol let kozmonauta znamenať pre slovenskú vedu určitý prínos. Podľa hovorcu ministerstva obrany F. Kašického je navrhnutých celkovo 6 vedeckých projektov, z ktorých 4 sú z oblasti medicínskeho výskumu, 1 z oblasti fyzikálneho výskumu a 1 z oblasti biologického výskumu. Kozmonaut by mal poletieť na týždeň na orbitálnu stanicu Mir začiatkom budúceho roka. V týchto dňoch sa končí posledná etapa výberu vo Hviezdnom mestečku pri Moskve, kde vyšetrujú štyroch špičkových pilotov stíhačiek slovenskej armády. Celkové náklady na slovenského kozmonauta pravdepodobne prevýšia 16 miliónov USD a vedecký program asi 10 miliónov Sk (spolu takmer 600 mil. Sk). Známy český astronóm Jiří Grygar je však trochu skeptickejší a českej vláde v súčasnosti rozhodne neodporúča nasledovať príklad Slovenska a vyslať na Mir českého kozmonauta. Podľa neho by pomerne krátky pobyt v kozme, podobne ako v roku 1978 pri lete Vladimíra Remeka, priniesol veľmi skromné výsledky vedeckému výskumu vzhľadom na vysoké finančné náklady letu. V rozhovore so SME tiež pripomenul, že orbitálna stanica Mir už dávno prekročila svoju životnosť a nie je celkom bezpečná, čo dokazujú aj správy o poruchách prístrojov. Prirovnal to k automobilu, ktorého majiteľ nevie, či mu na najbližšej križovatke neodpadne blatník.
Autor: SME - rf
