Mária Černá z Banskej Bystrice. "Moje začiatky boli v ŠKP, kde ma trénoval môj otec, ktorý sa venuje deťom," hovorí Mária. "Trénujem však v klube UMB Otčina, kde mám lepšie podmienky a vyšli mi v ústrety. Momentálne som v štvrtom ročníku SPŠ stavebnej a ak ma prijmú na Univerzitu Mateja Bela, stanem sa členkou UMB." Do jedného z najlepších klubov na Slovensku zapadla Mária veľmi dobre už vlani, keď kolektív žien získal na ME klubových družstiev v Holandsku bronzové medaily. Ako si však s odstupom času spomína na zlato z ME v Aténach? "Cítila som sa vo forme a v kútiku duše som verila, že sa mi podarí vystúpiť na stupeň víťazov. Ale na ten najvyšší? To nie. Bol to krásny pocit." Mária Černá trénuje spolu s Marianou Laukovou, medailistkou z európskeho i svetového šampionátu, ktorá je aj jej vzorom. "Má záujímavý spôsob boja, zvláštny pohyb na tatami," chváli svoju kolegyňu Mária. "Chcela by som raz dosiahnuť také výsledky ako ona." Obidve reprezentantky sú postavou menšie, útle, v karate to však vôbec nie je rozhodujúce. Najdôležitejšia je technika a tú má aj M. Černá jedinečnú. "Nezainteresovaní hovoria, že karate je pre ženu tvrdý šport," zamýšľa sa. "Nie je to pravda, aj keď na tatami to možno tak vyzerá. Nesúhlasím ani s tým, že v akejkoľvek situácii by som sa vedela ubrániť. Ktovie, možno by som radšej volila útek," zasmiala sa Mária. Tohto roku čakajú slovenských karatistov dve vrcholné seniorské podujatia. V máji sú ME v Belehrade a v novembri MS v Brazílii. "Budem sa snažiť, aby som sa nominovala aspoň na majstrovstvá Európy, hoci presadiť sa medzi seniorkami, to bude veľmi ťažké. Bola by to však pre mňa veľká škola, nazbierala by som ďalšie skúsenosti," povedala na záver naša úspešná karatistka.

Autor: Jana Pavlíková