ich môže len zamestnanie. Ale kde ho vziať?" kladie si otázku. Jeho rómska osada na pomedzí Krásnohorského Podhradia a Pače v okrese Rožňava je len jednou z takmer tristo známych a ďalších desiatok neevidovaných osád východného Slovenska, kde na konci dvadsiateho storočia žijú ľudia v biede a špine. Ľudovít Gunár po troch rokoch skúseností z práce so svojimi Rómami, sám nezamestnaný, nevie, ako ďalej. Ešte donedávna nebola situácia v osade taká katastrofálna. Väčšina Rómov - vyučených stavbárov - pracovala v stavebných firmách v Rožňave. Keď skrachovali alebo sa transformovali, zostalo bez práce 95 percent osady. "Minimálne štvrtina z nich to nesie veľmi ťažko. Veľmi ma to trápi. Osobne som bol za vedúcou úradu práce, radili sme sa, čo s tým, veď bez práce sú zatiaľ aj naši dvaja skončení gymnazisti, ale riešenie akoby nebolo." Aj preto sa potešili, keď z fondu životného prostredia získali jeden a pol milióna korún na vybudovanie vodovodu v osade. Objednávku na práce však dostala stavebná firma z Popradu. "Keby aspoň z Rožňavy, to by som vedel pochopiť, ale takto...," posťažuje sa Ľ. Gunár. "Požiadali sme, aby sme mohli vykonávať aspoň pomocné práce. Za zarobené peniaze sme chceli kúpiť najnevyhnutnejšie veci na zavedenie vodovodu do domov najstarších a najchudobnejších obyvateľov osady. Robili sme a čo sme dostali? Dokopy 7900 korún hrubého," vzdychne Ľ. Gunár. Aj zajtra sa opäť vyberie do mesta hľadať pomoc.