tálne, žiaľ, bývalú) slovenského futbalu vzkriesiť muž blízky oficiálnej moci. Plyn, najmä ak sa šikovne sprivatizuje a následne ošetrí podivnými legislatívnymi krokmi, je čistučká a hlavne istá surovina na to, aby sanovala aj také krkolomné hospodárenie (v roku najprudšieho výkonnostného pádu skončili pri príjme 73 miliónov deväťmiliónovou stratou), aké rozpačito obhajovalo bývalé vedenie futbalového Slovana. Aj najslávnejší slovenský klub teda v záujme akcelerácie výkonnosti zvolil ultramanažérsky štýl použitím rýchleného kapitálu. Podobne ako v košickej genéze v tom badať populistickú reakciu na nepresvedčivú rezortnú kariéru. Keď už nedokázal istý minister zázrak s komunikáciami, ponad ktoré radšej lieta v miliónovom lietadle, tak to svetu ukáže aspoň vo futbale. Lenže v naozajstnom futbalovom svete to aspoň (viď skúsenosť nášho majstra v Lige majstrov) , znamená preukrutne ťažké "až". Vo Francúzsku to skúšal silný Tapie, v Taliansku Berlusconi, obaja sa po výslní stretli v nelegitímnom chládku.