ovi miestnych Flyers vidieť, že sa z olympijského "šoku" ešte nespamätal. "Bol to asi najoneskorenejší pocit, aký som kedy zažil," spomína Svoboda, ktorý sa búrlivých pražských osláv nezúčastnil a ponáhľal sa do USA kvôli poranenému lakťu. "Bolo to ako v spomalenom filme. Bol som preč 14 rokov a naraz som späť a hovorím so všetkými okolo svojou materčinou. Tak ma to vzalo, že som sa od prvého zápasu nezbavil mrazenia na chrbte," povedal tridsaťdvaročný obranca, ktorý sa v roku 1984 ako osemnásťročný junior rozhodol zostať na Západe. "Pre mňa bolo víťazstvo osobitne cenné, veď som z tejto krajiny utiekol," vysvetlil svoje pohnútky americkým novinárom. "Potom režim padol a ja som mal šťastie za svoju krajinu hráť. Som na to nesmierne pyšný."

Oslavy kvôli zraneniu a ďalším ligovým kolám musí Svoboda odložiť. "Poriadne to oslávim v lete, až sa do Čiech vrátim. Bude to viac ako jedna noc. Škoda, že som v Prahe nebol, ale po sezóne so sebou vezmem ženu a deti, a možno ešte jeden pohár," dúfa dlhoročný pilier obrany Flyers v zisk Stanley Cupu. Svoboda sa zranil vo štvrťfinálovom zápase turnaja proti Spojeným štátom a kľúčové stretnutia proti Kanade a Rusku absolvoval v bolestiach. "Bolo to na vážkach, ale v takej situácii sa v človeku zdvihne adrenalín a nechce pri rozhodujúcich momentoch chýbať. Našťastie som sa dal dohromady," usmial sa Svoboda a hrdo pózoval so zlatou medailou americkým fotografom. "Čo sa naozaj stalo, pochopím asi až s pribudajúcimi rokmi. Asi mi to ešte všetko nedošlo," krútil hlavou.