ktoré sa prelievali po celom strede metropoly, a pôvodne plánovanému zlatému klincu večera už len odovzdane prihliadali. "Raz, dva, tri, azda to funguje," začal Hlinka svoj prejav po tom, čo pristúpil k mikrofónu a začal ho skúmať. Jeho monológ neustále prekrývali salvy smiechu a potlesk hráčov i hostí. "Pricestovali sme do Prahy, a keď som naraz videl toľko ľudí, tak sa pýtam, čo sa deje," rozosmial Hlinka naplnený Žofín prvýkrát. "Mne to pripadá, ako by už našli, kde má schované tie peniaze ODA," hneď vzápätí upokojil ďalší aplauz. Donútil sa aj k zhodnoteniu olympijského vystúpenia svojho mužstva. "Ja myslím, že to bol veľký úspech, a ďakujem všetkým chlapcom. Ďakujem Hašanovi a Já-já-já Vláďovi Růžičkovi. Ja myslím, že to bol tím, a už nechcem nič hovoriť. Chcem ísť domov," zakončil príhovor. Po márnych pokusoch vyprovokovať novinárov, aby hokejistom kládli otázky, ujal sa Hlinka aj tejto úlohy. "Dominik, povedz nám, ako si sa cítil, keď si to tam chytal," obrátil sa na brankárskeho hrdinu. "Pocitov tam bolo veľa, Ivan, totiž tréner," odpovedal Hašek. Po novej vlne smiechu nad stále menej zrozumiteľným prejavom sa Hlinka bránil. "Buďte radi, že tu nie je Petr Svoboda. Ten už nevie po česky vôbec," narážal na zámorskú češtinu strelca jediného finálového gólu, ktorý žije od roku 1985 v USA. Niekoľko minút z tlačovej konferencie opisoval Hlinka, ako druhý tréner Slavomír Lener plnil podmienky prehratej stávky a cestou v lietadle si holil fúzy. Potom sa Hlinka venoval výkladu v angličtine, ale aj on po chvíli začal vädnúť. Žiadny ďalší člen hokejovej výpravy sa k súvislejšiemu prejavu nemal, a keď i posledné pokusy vyburcovať novinárov, aby sa hlásili o slovo, zlyhali, nezvyčajná konferencia sa skončila.