ť ako prvý. Myslím si, že armádna kontrarozviedka, alebo aj Vojenské obranné spravodajstvo, sa príliš vymkla civilnej kontrole. Konkrétne by som chcel poukázať na skutočnosť, že Vojenské obranné spravodajstvo, ktoré sa snaží vyhnúť prešľapom a pochybeniam, ktoré napáchala jej predchodkyňa VKR, naďalej pokračuje vo svojich praktikách. Po nežnej revolúcii došlo k pozastaveniu činnosti VKR, pričom so všetkými jej pracovníkmi sa uskutočnii pohovory pred atestačnými komisiami. Tí, ktorí sa ničoho nezákonného počas služby pod totalitným režimom nedopustili, mohli pokračovať vo svojej práci v novej, demokratickej armádnej kontrarozviednej službe. Ostatní, voči práci ktorých mali komisie zásadné výhrady odborného charakteru, museli z novej VKR odísť. V novobudovanej kontrarozviednej službe demokratického štátu pre ich staré totalitné metódy jednoducho nebolo miesto. Zdá sa však, že história sa opakuje, po pár rokoch v ústraní sú takéto totalitné štruktúry prijímané do Vojenského obranného spravodajstva späť, a to s veľkou slávou a záujmom. Takýmto žiarivým príkladom je Vlastimil B., ktorý bol do VOS prijatý asi pred rokom, a to hneď na vysokú riadiacu funkciu. Neviem si predstaviť, ako môže tento človek, ktorý ešte pred pár rokmi bojoval za totalitný režim telom i dušou, teraz brániť demokraciu a rešpektovať jej zákony. Neviem, kto dáva riaditeľovi VOS právo vyhadzovať peniaze z daní nás všetkých na ľudí, ktorí už raz boli pre svoju nedemokratickú činnosť z podobnej služby prepustení. Alebo to robia preto, aby keď znova nastane totalita, mali sa na koho obrátiť...

Autor: DANIEL BRADÁČ, Modra