entálni a dôverčiví. Mnohí z tých, ktorých sme vyzdvihli na piedestál, nás zradili a smejú sa nám do očí z okien luxusných víl a najdrahších limuzín. Už nás nepotrebujú. Napchali si vrecká i zahraničné kontá a my sme pre nich len príťažou, masou, davom, ktorý stále niečo chce, stále ich otravuje, unúva a vyrušuje pri ich slastnom krochkaní uprostred skvostného blahobytu. Zabúdajú, že nič netrvá večne a nik nie je nenahraditeľný. Ja by som sa veru bála chvíle rátania.
Autor: ANITA GERGEĽOVÁ, Bratislava
