Článok vyšiel s podtitulom "Unikátna pamiatka podľa predpokladov z obdobia Veľkej Moravy, nestojí štátnym orgánom za povšimnutie" od autora Jána Karáska. Je v ňom sústredené široké spektrum informácií, avšak mnohé podstatné fakty tu chýbajú alebo sú nedôsledne formulované, čo môže vyvolať v čitateľovi skreslený obraz. Preto je potrebné chýbajúce fakty doplniť a niektoré korigovať. O kostolíku sa vedelo medzi laickou i odbornou verejnosťou nielen slovenskou, ale i moravskou a českou. Avšak informatívne i vedecké články a štúdie takmer nikto nepublikoval. Ešte pred profesorom Baginom sa pôvodom kaplnky zaoberal najmä R. Appel, amatérsky historik, od ktorého pochádza aj publikovaná grafická rekonštrukcia, v článku nesprávne pripísaná Ing. arch. J. Pošmournému. Bol to práve R. Appel, ktorý ako prvý teoreticky uvažoval o veľkomoravskom pôvode kaplnky. Napriek horeuvedeným teoretickým úvahám komplexný odborný výskum, zameraný na exaktnejšie stanovenie veku stavby, chýbal. Preto už v roku 1993 sa iniciatívy ujal kopčiansky kronikár PhDr. V. Grigar, ktorý pod záštitou obecného úradu a rímskokatolíckeho farského úradu vybavil potrebné povolenie na začatie výskumu. Od 22. 8. 1994 do 2. 9. 1994 organizačne zabezpečil archeologický výskum kaplnky pod vedením PhDr. V. Drahošovej zo Záhorského múzea v Skalici, ktoré bolo garantom tohto výskumu, takže nemožno hovoriť o nejakých "amatérskych nadšencoch". Prebiehajúci výskum zaktivizoval aj niektorých obyvateľov Kopčian a študentov archeológie a dejín umenia FFUK, ktorí pomáhali pri výskumných prácach. Keďže každý výskum má prebiehať komplexne, študenti dejín umenia iniciovali aj architektonický prieskum kaplnky. Práve na základe stredovekých nálezov okien sa o túto stavbu začal vážnejšie zaujímať aj Pamiatkový ústav a začal umelecko-historický výskum stavby pod vedením Mgr. E. Sabadošovej, ktorá vypracovala Návrh na zápis kaplnky do Ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky. Kompetentné orgány sa teda začali kaplnkou zaoberať až na jeseň 1994, a nie dva roky predtým, ako je uvedené v článku J. Karáska. Ďalej treba dodať, že už v tom čase bola kaplnka devastovaná vandalmi, ktorí poškodzovali aj nálezy v archeologických sondách, čo nepríjemne komplikovalo prebiehajúci výskum.

Prípravu a priebeh výskumu opísal PhDr. V. Grigar v dvoch článkoch v regionálnom týždenníku Záhorák. Umelecko-historické nálezy z augustového výskumu boli zdokumentované a spracované študentmi dejín umenia v rámci ročníkovej práce, nálezy z archeologického výskumu boli publikované PhDr. V. Drahošovou a M. Vančom v archeologickom periodiku AVANS za rok 1994. Na základe vtedajších poznatkov ďalej Mgr. M. Vančo publikoval teoretickú štúdiu v časopise Ústavu dejín umenia SAV - ARS 2/3 1995. Objav Kaplnky sv. Margity rozvíril aj kruhy odborníkov, ktorí na komisii uskutočnenej 21. 5. 1996 pri kaplnke odporučili realizovať archeologický a umelecko-historický výskum v maximálnom možnom rozsahu. Po tejto udalosti bol publikovaný článok v Novom Čase od M. Košťálovej o kaplnke ako o senzačnom objave, ktorú rovnako ako J. Karásek označila ako možnú jedinú zachovanú veľkomoravskú stavbu na Slovensku. Treba však dodať, že na Slovensku sú aj ďalšie zachované stavby, u ktorých experti predpokladajú veľkomoravský pôvod, t. j. Rotunda sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici a Kostolík sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tríbečom.

Autor J. Karásek v článku viackrát hovorí o nevyhnutnej potrebe financií na dokončenie výskumných prác - architektonických i archeologických, ktorých však niet. Pravdepodobne nebol informovaný o aktivite firmy, ktorá niekoľkokrát rokovala s Pamiatkovým ústavom práve o tejto problematike a navrhovala, že prevezme finančné krytie nákladov za všetky potrebné práce. Doteraz sa čaká na zoznam požiadaviek, ktoré mal vypracovať Pamiatkový ústav, aby sa mohli začať aspoň tie najnevyhnutnejšie práce na rekonštrukciu tohto objektu. Navyše je od konca roku 1996 na účte Obecného úradu Kopčany 15 000,- Sk od miestnej firmy Nestor.

V súčasnosti existujú dva vyhranené názory na datovanie Kaplnky sv. Margity. Na jednej strane sú to len hypotetické úvahy o veľkomoravskom pôvode bez prepracovaných vedeckých argumentov, na strane druhej ide o tendenciu datovania stavby do prvej tretiny 13. storočia. Táto argumentácia vychádza najmä z historickej rekonštrukcie vývinu osídlenia Záhoria od 13. storočia a na základe patrocínia sv. Margity Antiochijskej vo väčšej miere rozšíreného v našej oblasti tiež od 13. storočia. Na prvý pohľad sa môže zdať, že viac tromfov v rukách majú bádatelia poukazujúci na vznik stavby v 13. storočí. Nové archeologické nálezy v pásme slovenského Pomoravia však dokazujú kontinuitu osídlenia po páde Veľkomoravskej ríše medzi 9. - 13. storočím a treba zdôrazniť, že aj patrocínium sv. Margity sa vyskytuje v strednej Európe už od 9. storočia, t. j. na území Pribinovho kniežatstva v Blatensku. Toto sú však len indície, ale nie dôkazy o tom, že kostolík je veľkomoravský. Najväčšiu výpovednú hodnotu má však samotná kaplnka, ktorá si vyžaduje špecializovanú analýzu a nielen zbežnú obhliadku. Pokiaľ ide o stavebnú stránku, je analogická s predrománskym Kostolom sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tríbečom, o ktorom sa tiež len hypoteticky uvažuje, že by mohol byť postavený pred polovicou 11. storočia. V románskej architektúre 11.- 13. storočia sa podobne štrukturované kostoly už nenachádzajú ani v dedinskom prostredí. Každopádne je Kaplnka sv. Margity výsledkom pretrvávania veľkomoravských stavebných tradícií, čo je tiež veľmi závažný problém. Dá sa preto predpokladať, že dôsledný komplexný výskum tejto lokality môže byť kľúčom k objasneniu kultúrno-historickej situácie po páde Veľkomoravskej ríše, ktorú možno označiť ako "dobu temna" slovenskej histórie.

Ďalší výskum je natoľko závažný, že vyžaduje spoluprácu viacerých bádateľov a inštitúcií a kontroverzné diskusie o tom, či je alebo nie je stavba veľkomoravská, by nemali zohrávať rozhodujúcu úlohu.

Autor: Mgr. VIERA ANOŠKINOVÁ, PhDr. VLADIMÍR GRIGAR, Mgr. MARTIN