ivity, keď zákon nadobudol platnosť skôr, ako bol uverejnený v Zbierke zákonov, ale napr., i v častiach, týkajúcich sa otázky možnosti odvolania generálneho prokurátora, právomocí orgánov miestnej samosprávy, vyžadovania dokumentov od politických strán, cirkví, ale i občanov zo sféry, zasahujúcej do ich intimity. NR SR, ako odporcu zastupoval J. Cuper, ktorý spochybnil tento podnet, avšak musel pripustiť, že zákon o prokuratúre, hoci patrí k mimoriadne dôležitým, nie je z najkvalitnejších. V ďalšom podnete prezident poukazoval na niektoré nedostatky v zákone o rokovacom poriadku najmä v súvislosti s používaním jazyka národnostných menšín a skrátenie 15-dňovej lehoty na rozhodovanie prezidenta, či zákon podpíše alebo vráti parlamentu, ktorý na ÚS zastupoval poslanec M. Sečánsky. Podľa jeho slov paragraf 31 zákona o rokovacom poriadku uzákonil štátny jazyk ako rokovací na zasadnutí parlamentu a jeho orgánov. Bežného styku sa to netýka, preto odmietol podobné zmeny návrhu. Na margo 15-dňovej lehoty Sečánsky uviedol, že odborníci z vlády, ako aj z kancelárie prezidenta môžu byť na rokovaní v parlamente a pri dobrej koordinácii by všetko mohlo byť bez problémov. Trimaj mu oponoval slovami: "Zákonodarstvo si vyžaduje kvalitu a musí to rovnocenne platiť pre všetkých." Rozhodnutie oboch pojednávaní zverejní Ústavný súd na budúci týždeň v stredu 4. marca.

Autor: SME - eb, r