O prioritách v slovenskej ekonomike v Klube ekonómov minulý týždeň hovoril Doc. Ignác Prno, CSc., predstaviteľ Slovenskej národnej strany v odbore finančnej a hospodárskej politiky. Úvodom Prno kriticky zhodnotil vývoj ekonomiky po roku 1948, na analýze vypracovanej bývalým ČSAV dokumentoval, že socialistická ekonomika bola útlmová, už vtedy sa vedelo o prudkom poklese kilogramových cien výrobkov z podnikov ČSSR. Pripomenul, že minulý režim nedokázal vytvoriť konkurenčné prostredie, ktoré je v ekonomike zásadnou hybnou silou a tento režim spotrebovával na jednoduchú reprodukciu výroby veľké spoločenské zdroje.
Prno pokračoval, že vývoj po roku 1989 bol charakterizovaný značným prepadom priemyselnej produkcie podnikov na Slovensku. Vznikom samostatného štátu v roku 1993 SR zdedila zlú štruktúru ekonomiky, ktorá bola doplnková k ekonomike českej. Hoci HDP na Slovensku za posledných 5 rokov rastie, na dosiahnutie konkurencieschopnosti našich výrobcov na svetovom trhu treba do priemyslu a infraštruktúry investovať spolu až 600 mld Sk. V tejto súvislosti Prno kritizoval veľký podiel zahraničných zdrojov, najmä úverov, použitých na budovanie infraštruktúry a na priemyselné investície, odôvodnil to aj kurzovým rizikom. Preto navrhol systém "návratne zabezpečenej štátnej tvorby úverových zdrojov". Takéto úvery by boli vedené na osobitnom účte NBS a do obehu by sa dostávali osobitnými kanálmi bankového systému, takže tieto úvery by išli mimo trhu ostatných úverových peňazí. Vyhli by sme sa vysokým úrokovým mieram, úvery by išli na reštrukturalizačné programy v zmysle hospodárskej politiky štátu, navrhuje. NBS by tieto zdroje poskytovala za nízky úrok tak, aby výsledná úroková sadzba pre podnikateľa nepresiahla diskontnú sadzbu NBS alebo priemernú rentabilitu odvetvia. Efekty z takto poskytnutých úverov v podnikateľskej sfére by sa dosiahli do 1,5 roka po ich uvoľnení, tak by sa potlačil ich inflačný vplyv. Prno si však uvedomuje, že takéto fungovanie NBS nie je v súlade so zákonom o NBS.
Domnieva sa tiež, že dočasnými colnými nástrojmi, prípadne dovoznou prirážkou, možno chrániť celé odvetvia, napr. textilný priemysel alebo elektroniku. Colná ochrana sa dá riešiť tak, aby bola zlučiteľná s požiadavkami WTO. Ale dovozná prirážka, ako je zavedená teraz, má podľa Prna význam iba pre naplnenie príjmov štátneho rozpočtu.
Reštrukturalizácia ekonomiky by mala byť vedená zákonom. Avšak prijatý zákon o revitalizácii nenapĺňa podľa Prna reštrukturalizačné ciele. Cieľom reštrukturalizácie je systémové zjednotenie ekonomiky Slovenska s ekonomikou EÚ a dosiahnutie konkurencieschopnosti slovenskej produkcie.
Prno do značnej miery obhajoval pôsobenie FNM SR ako vlastníka 35 % akcií v Investičnej a rozvojovej banke (IRB). Povedal, že FNM to nechal na hlavného strategického vlastníka - VSŽ a jeho zástupca sa zúčastňoval na práci orgánov takmer pasívne. Prno označil krach IRB za prirodzený vývoj zle riadeného podniku. V diskusii pripustil možnosť, že po poučení z vývoja v IRB, FNM SR výkon akcionárskych práv aj v iných peňažných ústavoch zverí MF SR. Na margo rôznych praktík pri znižovaní majetku podnikov zo strany manažmentu poznamenal, že etika a morálka nie sú u nás tou silnou stránkou.
