Hoci žiara českého zlata kontrastuje so slovenským hokejovým sklamaním, sila triumfu Haškovej partie zároveň kriesi naše sebavedomie. So slovenským hokejom to nemôže byť predsa až také zlé, veď sme sa roky otĺkali i obohacovali v spoločnej súťaži, vo federálnom drese sme odkorčuľovali iks olympiád a šampionátov.
Z naganských hrdinov hrávali a finalizovali svoje talenty v trenčianskej Dukle tréner Hlinka, kapitán Růžička i útočník Beránek .Trenčiansky hokej mával vždy rovnakú krvnú skupinu ako litvínovský. Pozitívnu útočnú romantiku. Pred desiatimi rokmi Vladimír Růžička, Haščák, Cíger, Kolník, Kontšek, Kron, Bokroš, Sekeráš, Medřík, Jiří Látal, rad radom šľahli hokejky do kúta trenčianskej kabíny ako spoluhráči .Vo finále federálnej ligy ich privádzal do zúfalstva mladý pardubický brankár Dominik Hašek. Ten už vtedy vychytal titul čs. majstra, čo sa Růžičkovi, dokonca ani Hlinkovi, ba ani Litvínovu doteraz nepodarilo. Na jar v deväťdesiatom prvom tréner Litvínova Ivan Hlinka na úvod tlačovky po semifinálovej dráme s Trenčínom zavelil kolegovi-kamarátovi Júliusovi Šuplerovi decák vodky. Na spláchnutie emócií, nádherná partia vtedy skončila náhlou smrťou Dukly v predĺžení. "Hlína" sa rozplýval, že takýto zápas snov prospeje celému československému hokeju. Z Trenčanov potom urobili kariéru také firmy ako Švehla, Pálffy, Petrovický, Jánoš, Holaň. Duely Litvínova s Duklou bežne končili 8:6 alebo radšej 9:7... Navyše ich zdobil svetový unikát. Fanúšikovia sa trmácali vlakom cez celú republiku a recipročne prespávali u úhlavných rivalov. Pred zápasom si to rozdali vo futbale, po hokeji zašli s odlišnými klubovými šálmi spoločne na jedno. Aj preto hlinkovcom v Nagane úprimne žičil hokejový expartner na východ od Moravy.
Dovoľte aj gratuláciu k výkonom televíznych komentátorov Roberta Zárubu a Petra Vichnara. Kto na Slovensku mohol, radšej preladil na ČT. Úroveň korešpondovala s ich a našou hokejovou reprezentáciou. Konkrétnejšie radšej kolegiálna bodka.