Piatkové ráno ešte poriadne ani oči neotvorilo a už sa trinásť slobodných mládencov zberalo na úrad. Bez dovolenia Marty Tisovskej, starostky Malej Lehoty, by totiž s fašiangom chodiť nemohli. Potom v bázni sňali klobúky v kostole, kde prišli s "tichým" fašiangom, bez spevu a tanca. Vyzametané dvory zavoňali tvarohovými a lekvárovými pampúchmi, pagáčmi, gazda červený a spokojný, dovoliac fašiang, napichol na ražeň kusisko vyúdenej slaniny a nalial domácej, takej, čo sa na okraji pohárika zaperlila. Gazdiná, poctená príchodom mládencov, zvrtla sa s nimi v tanci a na záver sólovo zatancovali Palicový tanec, ktorý sa zrodil práve tu a svojou originalitou si prerazil cestu do celého Slovenska. "S fašiangom chodili už môj starý otec i otec, tento zvyk si nepustíme, po tieto tri dni nás čaká 350 dvorov," hovorí Lehoťan Vlado Debnár. Jeho priateľ Jaro Kupkár - slaninár - má už na dvojmetrovom ražni dobrých 10 kíl slaniny a na konci fašiangov to bude, ako vraví, aj 60 kíl. "Sú však dvory chudobnejších gazdov, kde slaninu z ražňa dáme gazdinej," dodáva Jaro. Kultúrny dom v Malej Lehote je už plný účinkujúcich z celého Slovenska i z Česka. Starostka Marta, dobrá, ale prísna, nakázala svojim: "Otvoríte Gajdošské fašiangy, ale nie podgurážení, hanbu urobiť vám nedovolím!" A Lehoťania v dobrej nálade otvorili 11. ročník festivalu. Javisko sa otriasalo buchotom cifrovaných ozembuchov, tancom, spevom, ale predovšetkým tu zneli krásne gajdošské skladby a piesne 77-ročného Pavla Kostúra-Strapáňovie z Oravskej Polhory, Tibora Koblíčka z Turíčok, gajdošov zo Slovenského gajdošského spolku s Bercom Garajom, prišli i Zdeněk Tofel, Pavel Číp a Vlado Kovařík z Česka. Keď sa fašiangy končia, v Malej Lehote basu nepochovávajú. Ba ani ju tu ako nástroj veľmi nevidno. Naši známi trinásti fašiangovníci skončia v Novej Bani u rodákov na Lehotskej ulici. Veľmi by sa starí Lehoťania urazili, keby ich obišli.

Autor: Katarína Schmidtová