Náš rozhovor sa udial v kuchyni u Feldekovcov v ich pražskom dome. Ľubo Feldek sa zotavoval po česko-slovenskom plese, a najmä krste knižky Svet je aj inde, ktorú napísal a vydal so svojou ženou Oľgou. Jeho žena Oľga bola už zotavená, varila praženicu a dirigovala murárov. Obaja rozprávali zážitky z plesania, ale viac z krstu, ktorý sa udial v literárnej kaviarni G+G Fedora Gála. (Slovenský bude v marci.) Knižku si manželia vydali vo vlastnom, na tento účel založenom, vydavateľstve Cyrano. Jej názov je parafrázou vety zo Shakespearovho Coriolana, ktorého Feldek preložil a kniha je vlastne vysvetlením (nie politickým, ale pocitovým), prečo dvaja slovenskí spisovatelia žijú v Prahe, a obrazom, ako tu prežili dva roky po vysťahovaní zo Slovenska. Oľginu časť tvoria fiktívne listy, ktoré publikovala v časopise Slovenské listy, Ľubovu výber z fejtónov, ktoré písal pre SME. Zaujímalo nás, čo chystajú ďalej.

Ľ. Feldek: "Teraz mám rozprávkovú sezónu. Kedysi Krista Bendová veštila mojej žene, že má komunikovať s mužmi a ja so ženami. Potvrdilo sa to. Zjavila sa mi najprv Helena Štáchová (vdova po M. Kirschnerovi, dnes riaditeľka jeho divadla - pozn. red.) z divadla Spejbla a Hurvínka, aby som pre divadlo S+H napísal hru. Hurvínkove okno bude mať premiéru 19. marca a dramaturguje ho dcéra Miloša Kirschnera Denisa. Mladá poetka, nedávno napísala veľmi peknú knižku, kde sa vyrovnáva s otcovou smrťou."

# Aký máte vzťah k síce svetovo presláveným, ale predsa len rýdzo českým postavičkám Hurvajsa a jeho taťuldu?

"Asi taký, že v detstve som ich videl vo vitríne."

# Čo Feldek privymyslel do ich príbehov?

"Pripísal som Vodnicu, úplne novú rozprávkovú postavu. Slovo ,vodnice` sa mi páčilo. Vyskytuje sa u E. Caldwella v Tabakovej ceste. Hneď na prvej strane nesie chlapík vrece, a keď ide okolo plota, nejaká žena ho začne zvádzať. Pristaví sa, sedí na vreci a pozoruje jej pohyby. A vo vreci, ako sa píše v českom preklade, je vodnice. Konečne sa mi podarilo to slovo použiť."

# Vraj v Slováckom divadle chystajú vašu Perinbabu.

"Prišli s nápadom, že by si ju zahrali, ale odradil som ich. Povedal som, že je to moja najslabšia hra a že im napíšem inú. Andrea Koukolská, veľmi šikovná dramaturgička, vtedy navrhovala, aby sa Perinbaba volala Pápěrnice, že by to v češtine lepšie znelo. Prijal som a k slovu napísal novú hru. Bude mať premiéru 7. marca."

# Pod televízorom máte štós kníh o Marilyn Monroeovej? Chcete si po Edith Piafovej "šiahnuť" na ďalšiu hviezdu?

"Áno, mám o nej rozpísanú hru. Ale dáko som uviazol v polovičke. Mám priateľa, Slováka žijúceho v Amerike. Volá sa Daniel Šimko a je to veľmi dobrý americký básnik. V lete chodí prednášať na pražskú filozofickú fakultu a ja som sa mu neprozreteľne zmienil, že píšem o Marilyn hru a potrebujem literatúru, lebo mám len obmedzené množstvo prameňov. Poslal mi o nej z Ameriky plné vrece kníh a ja som od tej chvíle prestal písať. Vydesilo ma to: hromada kníh v angličtine, ktorú by som mal preštudovať. Leto sa blíži a Daniel Šimko sa iste niekedy v júli zjaví a tie knihy si bude chcieť zas odviezť. Takže pomaly začínam mať stimul, aby som hru dokončil."

# Čím najmä vás sexbomba inšpirovala?

"Tajomstvo chcete počuť. Jediný jeden motív ma zaujíma na živote Marilyn Monroeovej. A to ten, že sa druhý raz chcela vydať za Di Maggia. Zomrela štyri dni pred svadbou, vôbec nemala dôvod na samovraždu. Moja teória je, že smrť zapríčinila nedokonalosť vedy. Mal som totiž otca, ktorý zomrel, lebo sa predávkoval algenou. Presnejšie, doničil si zdravie, lebo na začiatku šesťdesiatych rokov lekári nevedeli, že analgetiká sú taká istá droga ako každá iná a predpisovali ich vo veľkých dávkach. Ďalší zaujímavý moment v príbehu Monroe sú psychoanalytici. Aby sa uživili, nemajú vlastne v úmysle nikoho vyliečiť. Hlavne v Hollywoode, prečo by vyliečili dobre platiaceho pacienta? Udržiavajú ho v pocite choroby. Jedna z psychoanalytičiek odviezla Marilyn na kliniku. Keď sa v izbe obrátila, zistila, že chýba kľučka. Začala trieskať do dverí a čím viac trieskala, tým viac len ubezpečovala, že tam patrí. Našťastie sa jej podarilo po niekoľkých dňoch dostať k telefónu a zavolať Di Maggiovi. Ihneď priletel a na klinike sa začal ozývať rev, že z toho urobí kôlničku na drevo. Marilyn bola o päť minút vonku a pochopila, že ten, ktorého pokladala za žiarlivého, neznesiteľného a hlúpeho, je ten pravý a rozhodla sa zaň vydať druhý raz. A zas sa to nepodarilo. Čo viac potrebujem pre divadelnú hru?"

# A čo jej ďalší muž, dramatik Arthur Miller?

"Ten, pochopiteľne, v mojej hre vôbec nebude. Marilyn si ho vzala len kvôli tomu, aby jej konečne napísal inú rolu ako ľahkého dievčaťa. A Arthur Miller sa s ňou oženil len kvôli tomu, aby konečne mohol napísať rolu ľahkého dievčaťa. To je ten intelektuál, nepochopí druhého človeka. Ako slovenskí intelektuáli, ktorí tvrdia, že základnou vlastnosťou intelektuála je sebareflexia. Ale pozrime sa na intelektuálov v politike: ešte ani minútu nevenovali sebareflexii."

# Máte predstavu, kto bude Marilyn hrať?

"Dohodli sme sa so Zdenkou Studenkovou. Už čaká na hru a ja sa vydesene dívam na tie knihy... Bol by som oveľa radšej, keby Monroe napísala hru o mne."

Ľubo Feldek má totiž sen nebyť viac dramatikom, ale stať sa postavou. Splniť mu ho môže žena Oľga. Má to však jeden háčik. Práve sa učí písať na laptope a napísané poviedky jej vzápätí miznú.

Oľga Feldeková: "Budem o ňom písať, preto mi kúpil laptop. Prvý text som písala celý deň. Myslela som, že mám pol knižky. Potom sa na displeji zjavilo ,prerušte prácu a navštívte svojho technika`, a kým som to dočítala, ukázala sa bomba, obrazovka zhasla a bol koniec. Ľubko mi totiž kúpil starý počítač. A keď ho išiel reklamovať, povedali mu, že som ho vraj hodila o zem. Musela som prisahať, že som nič také neurobila, až potom mi kúpil nový. Teraz prežívam stresy, že klepnem ,Y` a objaví sa ,Z`, interpunkcia je celkom nepoužiteľná. A popreliepať mi to Ľubko zakázal. Povedal, že to je americká abeceda, a keď raz budeme potrebovať písať po americky, tak sa nám zíde."