14. 2. 1997 Osemdesiatšesť poslancov NR SR rozhodlo, že v priebehu nasledujúcich 120 dní sa na Slovensku uskutoční referendum o vstupe do NATO.
13. 3. 1997 Prezident SR M. Kováč vyhlásil referendum o vstupe do NATO podľa rozhodnutia NR SR a zároveň ho spojil s referendom o priamej voľbe prezidenta na základe petičnej akcie na 23. a 24. mája 1997.
17. 5. 1997 Ústredná komisia pre referendum SR potvrdila správnosť hlasovacieho lístka na referendum so štyrmi otázkami.
20. 5. 1997 Referendum sa musí vykonať, uviedol M. Kováč v reakcii na list ministra vnútra G. Krajčiho, ktorý ho požiadal o odklad referenda do rozhodnutia Ústavného súdu SR.
Minister vnútra G. Krajči prikázal doručiť obciam hlasovacie lístky len s tromi otázkami, bez otázky o priamej voľbe prezidenta.
22. 5. 1997 Ústava nezakazuje, aby predmetom referenda bola otázka o zmene ústavy alebo jej časti, rozhodol senát ÚS SR, ktorý na neverejnom zasadnutí prerokoval návrh skupiny koaličných poslancov NR SR na výklad čl. 72 a 93 ods. 2 Ústavy SR.
23. 5. 1997 Ústredná komisia pre referendum SR prijala uznesenie, ktorým opätovne uložila ministrovi vnútra SR doručiť obciam hlasovacie lístky so štyrmi otázkami ešte pred začatím referenda.
Začalo sa dvojdňové referendum o vstupe do NATO. MV SR naň odoslalo hlasovacie lístky s troma otázkami, bez štvrtej otázky o priamej voľbe prezidenta, na ktorých bola falošná pečiatka Ústrednej komisie pre referendum.
24. 5. 1997 Predseda vlády SR V. Mečiar na mimoriadnej tlačovej konferencii skonštatoval, že na referende sa zúčastnilo necelých desať percent občanov, jeho výsledky teda nie sú platné.
25. 5. 1997 Predsedovia a podpredsedovia siedmich opozičných strán skonštatovali, že referendum bolo vinou vlády SR zmarené.
Ústredná komisia pre referendum podala za marenie prípravy referenda trestné oznámenie na podpredsedu ÚKR a ministra vnútra G. Krajčiho.
