objednalo z podniku Kvetozel, spol. s r. o., Bušince Poľnohospodárske družstvo v Kováčovciach. Jeho predseda Tibor Kajtor hovorí, že materiál chcú hneď na jar zapracovať do zeme a vyskúšať tak novú technológiu pestovania plodín v praxi. "Sklenú vatu zapracujeme 18-20 centimetrov do hĺbky v piesočnatej pôde na rozlohe 10 hektárov. Do tejto pôdy nasadíme silážnu kukuricu," hovorí T. Kajtor. Riaditeľ Kvetozelu Bušince Ivan Foťko podotýka, že podobné spôsoby aplikácie tohto materiálu do pôdy sú vo svete rozšírené a využívajú ich najmä v Holandsku. "Aplikácia tohto klasického prírodného materiálu prispieva k skvalitneniu pôdy a k zlepšeniu koreňového systému plodín," hovorí. Dodáva, že ich podnik je jeden z najväčších hospodárskych pestovateľov, ktorý využíva hydroponický systém. Sklená - hydroponická vata nie je podľa našich zistení nebezpečná, na rozdiel od sklenej vaty používanej v stavebníctve, ktorá obsahuje nebezpečné azbestové vlákna. Či však spoločnosť Kvetozel má oprávnenie na takýto spôsob likvidácie odpadu, sme sa opýtali vedúceho odboru životného prostredia Okresného úradu vo V. Krtíši Tibora Čierneho. Z jeho stanoviska je zrejmé, že Kvetozel takýmto spôsobom likvidovať svoj odpad nemôže, pretože nemá odsúhlasenú aplikáciu klasického prírodného materiálu - sklenej vaty do pôdy. "Pre spoločnosť Kvetozel bol spracovaný program odpadového hospodárstva, podľa ktorého odpad z minerálnych vlákien, znečistený škodlivinami (nebezpečný odpad) bude zneškodnený prostredníctvom odpadovej firmy. Ostatný odpad bude spracovaný kompostovaním v mieste prevádzky," uvádza sa vo vyjadrení okresného úradu.

Autor: SME - rim