bol voľakedy chlapcom. Je to možno podvedomá túžba spojiť tekutiny nášho tela s vodstvami tejto zeme. Je to možno smiešny pokus o ironizovanie živlov. A možno práve naopak: pokorné priznanie vlastnej slabosti. Ako u koho. Voda v stave potoka či rieky to však nepostrehne. Voda je ľahostajná voči nášmu ľudskému gestu. Alebo nie je ľahostajná, ale taká múdra? Ktovie. Plynie na koniec svojej púte a nie je ani o milimeter vyššia, aj keď je bohatšia o náš pľuvanec.