Oslovujem Ťa takto ľudsky, aj keď som náchylný veriť, že už nie je v Tebe nič človečieho. Že si veľká handra v rukách Zla, ktorá robí handričky z iných. Neovládam problematiku drog ani prakticky, ani teoreticky, tuším však, že človek sa môže stať narkomanom zo zvedavosti, hľadania i zúfalstva. Tieto stroskotané duše sú poľutovaniahodné, ale Tvoja existencia je vyslovene odporná. Neodpustiteľné je to, že Ty priveľmi dobre vieš, čo je to droga. Preto si iba výnimočne aj konzumentom svojho tovaru.

Dodávaš svoj tovar a zhŕňaš peniaze. Úbožiak, čo si chceš kúpiť? Vilu, krásne baby, limuzíny, more, vzduch, slnko, večnosť? Vieš všeličo, ale možno Ti nedošla jedna vec: nedožiješ sa spokojného vychutnávania svojho blahobytu. Zomrieš pod plotom cudzou alebo vlastnou rukou, alebo na otravu vlastným svedomím. Pretože Tvoje svedomie, ktoré si zakopal hlboko ako pes svoju kosť, sa raz prebudí. A to bude potom erupcia! Ten výbuch neprežiješ. Tvrdý a neľútostný bude súd nad Tebou. Som už dosť starý na to, aby som vedel, že ťažko zabrániť niekomu, kto sa slobodne rozhodol konať zlo. Ale som už dosť zrelý na to, aby som vedel, že ak sa človek rozhodne konať dobro, niet tej sily, ktorá by mu v tom zabránila. Ak by to tak nebolo, už dávno by z tohto sveta boli iba trosky. Moje remeslo je tiež podobné Tvojmu: aj ja ponúkam ľuďom sny, predstavy, možno aj opojné pocity. Aj ja im roztváram krídla v duši. Ibaže môj tovar nie je návykový, nespája sa s krehkou chémiou mozgu. A najmä - ten let sa nikdy nekončí tragicky, stroskotaním, pádom.

Táto drogová epidémia sa nezlikviduje rozhodnutiami vlád a úradov . Skončí iba tak, že si slobodný človek povie NIE. A viem, že si to raz dokáže povedať a proti tomuto jeho rozhodnutiu budú všetky Tvoje úskoky, špinavé triky i násilie slabé. To bude potom zasa Tvoj pád: pretože ani Ty nie sú imúnny voči droge. Tvoja droga sa volá blahobyt, ktorý by sa v Tvojom prípade mohol volať vrahobyt. Ale Tvoja závislosť od tohto prášku sa už vyliečiť nedá.