plukovník T. Taylor z Medzinárodného inštitútu strategických štúdií, bývalý vojenský inšpektor OSN v Iraku. "V skutočnosti nemá veľmi čo vysielať. Nemá žiadnu markantnejšiu schopnosť vytvoriť priame vojenské ohrozenie a musí rátať s tým, že každá odveta by privolala ešte väčší úder na jeho hlavu," mieni Taylor. Bez ohľadu na to však západní vojenskí stratégovia, diplomati a civilní prestavitelia rezortov obrany berú do úvahy všetky tieto možnosti, nech sú akokoľvek nepravdepodobné. Zatiaľ čo sa v minulom týždni takmer denne objavovali hrozivé informácie citujúce anonymných západných predstaviteľov, väčšina branných expertov si myslí, že pravdepodobnosť scenára ,súdneho dňa` je malá alebo nulová. "Raketový útok na americké veľvyslanectvo v Londýne alebo vypálenie chemickej strely na Tel Aviv by prichádzalo do úvahy, keby bolo prežitie Saddámovho režimu ohrozené," mieni Nigel Vinson z britského Royal United Services Institute: "V inom prípade nie je eskalácia v jeho záujme. V jeho záujme je schovať sa do bunkra a čakať, kým sa to skončí, vynoriť sa z piesku a povedať ,som stále tu`." Podľa analytikov je najvážnejším rizikom zrejme možnosť útokov na amerických, britských a izraelských diplomatov, turistov alebo objekty záujmu na Blízkom východe a v jeho okolí zo strany militantných skupín sympatizujúcich s Irakom alebo nepriateľských voči Západu. Túto hrozbu v utorok pripomenulo ozbrojené krídlo militantnej palestínskej organizácie Hamas, ktoré vyzvalo na útoky proti Izraelu, ak USA vojensky zasiahnu proti Iraku. Britské úrady varovali svojich občanov cestujúcich na Blízky východ. "Nemôžeme vylúčiť možnosť nepredvídaných aktov násilia," uviedli. Oceľou vystužené ,tankové pasce` boli umiestnené okolo budovy amerického veľvyslanectva v Londýne - ako prevencia pred útokom auta naloženého výbušninami.

V čase vojny v Zálive v roku 1991 zaznamenalo americké ministerstvo zahraničných vecí 160 útokov na objekty záujmu protiirackej koalície na celom svete. Pri týchto útokoch zomrel jeden Američan a traja boli zranení. Útoky sa udiali väčšinou v juhovýchodnej Európe a v oblasti Ánd v južnej Amerike a len v niekoľkých prípadoch bol za nimi priamo Irak. "Existujú náznaky, že iracká spravodajská služba sa sústredila viac na infiltrovanie a sledovanie svojich disidentov v exile než na vytváranie teroristických sietí na Západe," uviedol nemenovaný európsky protiteroristický predstaviteľ.