dostávať dôchodok na adresu v cudzine. O zahraničných Slovákov starších ako 70 rokov sa rozširuje okruh osôb, ktoré môžu cestovať zadarmo v miestnej, vnútroštátnej autobusovej a železničnej doprave. Zahraniční Slováci - dôchodcovia môžu v uvedených typoch dopravy cestovať za polovičné cestovné. To sú asi všetky výhody ekonomického charakteru, ktoré krajania majú, ak nepočítame právo vstupovať na územie Slovenskej republiky bez víza. Toto právo je však relevantné len pre krajanov zo štátov, s ktorými nemá Slovensko bezvízový styk. Štatút zahraničného Slováka môže priznať ministerstvo zahraničných vecí Slovákovi, ktorý nespáchal úmyselný trestný čin a netrpí nákazlivou chorobou. Takémuto krajanovi vydá preukaz zahraničného Slováka. Ministerstvo zahraničných vecí neoznámilo, koľko preukazov pre štatút zahraničných Slovákov doteraz vydalo, ani štatistické údaje o pôvode týchto Slovákov podľa domovského štátu, o ich veku a pohlaví. Neoficiálne sa tvrdí, že ich nie je veľa. Je to možno aj preto, lebo výhody pre zahraničných Slovákov až na možnosť štúdia (tá je relevantná pre mladších Slovákov) sú malé. O potrebe tohto zákona sa dlho diskutovalo, jednotlivé politické sily udržujúce styk s krajanskými zoskupeniami a mnohí krajania sa domáhali práv pri nakladaní s majetkom, ktoré žiadali mať priznané ako občania Slovenska. Išlo im najmä o úľavu z ustanovenia devízového zákona, podľa ktorého cudzozemci nemôžu nadobúdať nehnuteľnosti u nás s výnimkou dedenia. Nadobúdanie nehnuteľností je upravené v $ 19 devízového zákona a práve v zákone o zahraničných Slovákoch je $ 6 odsek 2, ktorý priznáva týmto Slovákom právo vlastniť a nadobúdať nehnuteľnosti za podmienok uvedených v osobitnom predpise a tu je odkaz na $ 19 devízového zákona. Súčasná konštrukcia práva pre zahraničných Slovákov pripomína známu hlavu XXII, lebo aj po poslednej novelizácii devízového zákona nemajú zahraniční Slováci žiadne práva pri nadobúdaní nehnuteľností. Táto realita trvá napriek uzneseniu NR SR z februára 1997, podľa ktorého mala vláda ako predkladateľ novely devízového zákona zapracovať do devízového zákona ustanovenie, podľa ktorého by sa zahraničným Slovákom umožnilo nadobúdať do osobného vlastníctva byty a rekreačné objekty. Toto uznesenie vzniklo následkom iniciatívy poslanca Jána Čarnogurského s termínom splnenia jún 1997. Za uznesenie vtedy hlasovalo spolu 81 koaličných aj opozičných poslancov. Napriek tomu, že legislatívny proces sa pri novele devízového zákona oneskoril, uznesenie NR SR sa nesplnilo, lebo devízový zákon v tomto zmysle nebol novelizovaný. Preto sa poslanec Čarnogurský obrátil v týchto dňoch listom na ministra financií Miroslava Maxona, aby vysvetlil, prečo vláda novelou devízového zákona nepriznala výhodu podľa spomenutého uznesenia zahraničným Slovákom. Krajania sú pre mnohých predstaviteľov najvýznamnejších koaličných strán (HZDS a SNS) užitočným nástrojom v domácej politike, napr. keď sa žiada dôstojne obsadiť niektoré kultúrne akcie alebo pri stretnutiach zo zahraničnými podnikateľmi. Potrebujú ich často aj na to, aby sa dostali do zámoria na neoficiálne návštevy, keďže oficiálne pozvania sú zriedkavé. Stalo sa tak aj pri návšteve prezidenta republiky. Táto realita vypovedá o mene slovenskej politickej reprezentácie najmä v zámorí. Činovníci Matice slovenskej vykonali veľa návštev na pozvanie krajanov.

Keď sa naskytla možnosť krajanom udeliť výhody pri nadobúdaní niektorých nehnuteľností, vláda ju nevyužila. Vláda sa asi domnieva, že solventní krajania sa k bytu dostanú kúpou celého objektu prostredníctvom právnickej osoby, je to legálny spôsob. Vláda sa možno domnieva, že menej solventní krajania by nákupmi bytov spôsobili ešte väčšiu nerovnováhu v trhu s bytmi. Lebo napriek sľubom sa jej trh s bytmi vôbec nepodarilo priaznivo ovplyvniť. Od vlády teraz očakávame, že zaujme voči krajanom úprimný postoj.