"Priznám sa, že keď som nastupoval do funkcie atašé, nevedel som o nej veľa a bola to vlastne moja prvá olympiáda. Do tejto funkcie ma vyhliadol generálny sekretár SOV Martin Benko. Nemôžem hodnotiť v širokom kontexte, ale iba z môjho uhla pohľadu. Môj deň sa začínal najneskôr okolo 7.00 h tunajšieho času, vtedy mi prví šoféri oznamovali, čo sa očakáva, aké majú pokyny a požiadavky. V čase akreditácie sme museli byť pripravení na rôzne zmeny, v rýchlom tempe sme urobili aj ubytovanie siedmich hokejistov navyše v olympijskej dedine s tým, že sme prevážali časť materiálu zo Slovenského domu do olympijskej dediny. Najviac starostí bolo okolo hokejistov vôbec, deň sa mi končil, ale nielen kvôli nim, okolo polnoci. Osobne ma zo športovcov najpríjemnejšie prekvapil Peter Bondra. Neboli sme dlho v kontakte, ale za ten čas, čo som ho poznal ako jedného z najlepšie zabezpečených slovenských hokejistov, som videl zároveň aj skromného, správneho človeka, poriadkumilovného mladého muža, žiadneho nafúkanca oproti ostatným. Neviem, či tie požiadavky navyše mali samotní hokejisti, alebo ich sprostredkovalo ich vedenie. Ak ste sledovali pozorne všetky disciplíny, tak ste iste zbadali, že Japonci mali najväčšiu radosť z medailí v skokoch na lyžiach. Táto disciplína je ich národným športom. Napriek mnohým problémom myslím, že sa hry vydarili a Japonci majú z každej pochvaly a uznania veľkú radosť.
Autor: JÁN MIKULA, Nagano
