Katja Seizingerová (Nem., zjazd, 1.): "Aj keď som sa aj ja zapísala do olympijskej histórie, musím povedať niečo aj o Hermannovi Maierovi. Musíte byť lyžiarom, aby ste si uvedomili, čo dokázal. Po takom páde je to doslova senzácia. Podal výkon z iného sveta. Ja som mala šťastie, čo sa týka podmienok. Trať bola ťažká a veľa vyžadovala. Také mám najradšej. Vedela som, že mám šancu. Problémom je, že sa často mení počasie. Vďaka bohu, že preteky boli dnes. Mohlo sa rozhodnúť na základe lyžiarskych schopností. V cieli som si nebola istá víťazstvom. Napríklad Pernilly (Wibergovej) som sa obávala. Dve víťazstvá sú veľkým výsledkom."

Pernilla Wibergová (Švéd., zjazd, 2.): "Som oveľa šťastnejšia z tohto striebra ako z lillehammerského zlata v kombinácii. Vo svojej mysli som si veľmi často prechádzala celú trať a keď som si uvedomila dnešné podmienky, vedela som, že je to môj deň."

Florence Masnadová (Fr., zjazd, 3.): "Bronz ma potešil a koniec kariéry si ešte premyslím. Musím sa na záver sezóny poradiť aj s mojou rodinou. Ak nebudem mať dostatočný dôvod, tak pokračovať nebudem. Najviac však jeden rok."

Hermann Maier (Rak., superobrovský slalom, 1.): "Dobre som sa vyspal. Sníval som o zisku medaily. Mentálne to však bolo veľmi ťažké, najmä po tom hroznom páde. Potreboval som prejsť úvodné bránky, aby som našiel svoj rytmus. Bolo dobré, že superobrovský slalom posunuli. Tlak v rakúskom tíme bol obrovský. Konečne sa cítim uvoľnený. Tak je to aj v živote - raz ste hore, inokedy dolu. Teraz som hore. Niečo vám prezradím. Naposledy som položil tehlu do steny 26. októbra 1995 o tretej popoludní. Ďakujem doktorom a trénerom."

Didier Cuche (Švajč., superobrovský slalom, 2.): "Je fantastické, čo Maier dokázal po takom hrôzostrašnom páde."

Hans Knauss (Rak., superobrovský slalom, 2.): "Keď prišiel Maier po páde v piatok medzi nás, pozrel na nebo a povedal, že je šťastný, že tam ešte nie je."

Gian Franco Kasper (gen. sekretár FIS): "Už sme v poriadku, časový program sme splnili. Nikdy sa netreba vzdávať. Budem však úprimný, dnes sme mali šťastie s počasím. Bola to už ôsma alebo deviata noc, čo sme nespali. Pracovalo sa aj v noci, svietili nám pochodne. Dnes bola posledná šanca udržať program a podarilo sa. Od utorka sú totiž opäť zlé predpovede."

Jelena Välbeová (Rus., beh na lyžiach): "Neviem, čo budem robiť, ale s týmto športom končím. Moje posledné preteky, to bude olympijská tridsiatka. Ako hovoríme v Rusku, nádej umiera posledná. Keď však nemáte nádej, prečo ešte treba žiť."

Nina Gavriľuková (Rus., beh na lyžiach): "Poznáme sa všetky veľmi dobre, takže žiadna veľká taktika. Vedeli sme, čo máme robiť. Ísť čo najrýchlejšie."

Stefania Belmondová (Tal., beh na lyžiach): "Uvedomila som si tú veľkú stratu, keď som začala na poslednom úseku. Postupne som však predbiehala jednu bežkyňu za druhou a začala myslieť na medailu. Neuverila som však, kým to nebolo potvrdené na svetelnej tabuli."

Marianne Timmerová (Hol., rýchlokorč., 1.): "Nemôžem tomu uveriť, že som dosiahla 1:57. Musela som sa na ukazovateľ pozrieť desaťkrát, aby som uverila. Nemyslela som si, že pôjdem tak dobre. V tom najideálnejšom prípade som očakávala tretie až šieste miesto."

Christine Wittyová (USA, rýchlokorč., 2.): "Po mne ešte išlo niekoľko pretekárok a myslela som si, že budem štvrtá alebo piata. Až potom som si uvedomila, že mám medailu. Je to skvelé. Timmerová bola vynikajúca. Ešte nikdy som ju nevidela tak kvalitne jazdiť. Prekvapila všetkých. "