kom, poetickým, ale aj groteskným divadlom, je vkročením do sveta liliputánov, ktorí majú naše podoby i naše vlastnosti. Je to výstava takmer absolútnej figurácie a zároveň je to aj prezentácia alternatívnych ľudí, ktorí sú stvorení človekom a určení pre ľudskú hru. A. Hroššová absolvovala odbor scénografie na Umeleckopriemyslovej škole v Prahe. Od roku 1965 pracovala v Slovenskom filme v Bratislave, v štúdiu Koliba. Z jej filmografie (maskérky a kostýmovej výtvarníčky) pripomeňme Tisícročnú včelu J. Jakubiska, Koniec veľkých prázdnin M. Luthera i filmy M. Šulíka Neha, Všetko, čo mám rád a Orbis pictus. S rakúskou a nemeckou produkciou spolupracovala na filmoch J. Herza Mozart, Cisárove nové šaty a Hlúpa Augustína. Pracovala aj na viacerých rozprávkových filmoch - Kráľ Drozdia brada, Mahuliena a iné. A. Hroššová hľadá svoje typy a prototypy v širokom rozpätí ľudskej histórie siahajúcej od antického Grécka až po autentickú dobu našej krajiny. Jej bábky sú v mnohom poctou dobrej a krásnej človečiny, mladosti i pozitívnych charakterových vlastností človeka, ale sú aj karikatúrou a grotesknou paródiou tých, ktorí strácajú svoju ľudskú podobu i charakter pod chceným bremenom mamonu či moci. K "šitým ľudkom" A. Hroššovej patrí filozof i žobravý mních, strážca mračien i maliar, čakajúci na múzu. Vedľa primabaleríny a fitnesky stojí mím a polihuje padlý anjel. V reálnych i symbolických súvislostiach žijú dvojice prešpurákov i trhovníkov, tanečníkov tanga i Blížencov (M. Lasicu a J. Satinského). Bábky A. Hroššovej vyjadrujú aj stavy a situácie, pocity, túžby a nádeje, ktoré sú u týchto malých ľudkov rovnako veľké a intenzívne ako aj v nás. Výstava Anny Hroššovej potrvá v Galérii NOVA do konca februára.
Autor: Bohumír Bachratý (Autor je výtvarným teoretikom i kritikom
