Doprava počas zimných olympijských hier v Nagane mala byť podľa domácich v čase veľkého náporu najväčším problémom, mnohým sa však javí ako najväčší zážitok. Novinári sa aj vďaka doprave naučili hovoriť arigató gozaimasu, čo znamená ďakujem pekne. Do "ďakujem pekne" môžete vložiť vlastne všetko a tak neraz nadobudne aj iný význam. Japonci sú ľudia nesmierne ochotní a úctiví, ale nevedia rýchlo reagovať na zmenu situácie, improvizovať. Organizátori majú k dispozícii dostatok autobusov, ale každý má presne určený svoj plán a cieľ, a ak vybuchne jeden, alebo je nával na jednej trati a druhá je prázdna, nedokážu promptne zasiahnuť. Osobitným príkladom sú vodiči, ktorí ani o kilometer neprekročia limit, a radšej čakajú v zápche, akoby sa jej vyhli obchádzkou. A tak na úctivé klaňanie sa dobrovoľných organizátorov už reagujú mnohí úklonom a poznámkou, to poznáme, minútočku, maňana. Naganskí olympijskí šoféri nie sú všetci tunajší, a preto majú na palubných doskách namontované displeje. Nahlásite, kde chcete vystúpiť, a vodič si údaj naťuká do počítača, ktorý ho vedie k cieľu a odratúva kilometre. Ak náhodou autobus vybočí z trasy, hlas z počítača vodiča upozorní, presmeruje. Všetci šoféri jazdia v bielych rukavičkách a veru niet nad pohodlie v autobuse, príjemne vyhrievanom, so zabudovanými televízormi, vzadu dokonca aj so stolíkom pre partičku kariet, či pre prácu a ťukanie do laptopu. Väčšina pasažierov ich však využíva na pohodlné dospávanie obráteného dňa.

Autor: JÁN MIKULA, Nagano