Iný kraj, iný mrav neplatí len v súvislosti medzi Slovenskom a Japonskom, vzhľadom na zemepisné vzdialenosti a celkové odlišnosti. Človek si zvykne na všeličo, ale oplatí sa pripomenúť, čo je inde samozrejmosťou a napríklad u nás nie. Ešte pred odchodom do Japonska nás upozorňovali, že je neslušné siakať verejne do vreckovky. To Japonci nevedia odpustiť. Smrkať a popoťahovať môžete do nekonečna, ale "zatrúbiť," to nie. Zrejme ich niekto upozornil, že iný svet sa zmeniť nedá a tak sa tomuto zvyku na športoviskách, v hoteloch nečudujú, ale Japonca pri tom neprichytíte. Naopak, robia to, čo by som s radosťou praktizoval aj u nás. Ak má niekto nádchu, chodí s bielym krytom z gázy ako lekár pred operáciou na ústach a nose, ak už musí ísť na verejnosť. Doma na vás budú zazerať, ak budete pri jedení polievky chlípať, v Japonsku vás obdivujú. Dlhé slíže v horúcej polievke ťahá Japonec do seba a ťahom, chlípaním ich vlastne ochladzuje. Zaslúži si, podľa domácich zvykov, obdiv. Naše grgnutie, iste uznáte, vám nemôže zvýšiť apetít, ak sa však niečo podobné podarí Japoncovi v reštaurácii, získava uznanlivý úspech a uznanie. Nepíšem to, aby sme sa čudovali, ale poučili a poznali nové veci. Cestou z Tokia do Nagana ma na parkovisku prekvapilo, že toaletné dosky na WC boli vyhrievané. Človek, ktorý sa ponáhľa na toaletu, si všimne, že firma, ktorá vyrába splachovacie zariadenie, sa volá TOTO. A ak náhodou hľadá súvislosti, potom objaví, že toaletný papier je od firmy Ye Ono. Dajte to dohromady, prečítajte po slovensky a ak ste to stihli na poslednú chvíľu, tak to sedí ako uliate, nie?

Autor: JÁN MIKULA, Nagano