Olympijské mesto Nagano po skončení tohtoročných zimných hier čakajú starosti sociálneho rázu. Nikto nevie, čo bude s robotníkmi, ktorí stavali športoviská a ďalšie zariadenia pre OH. Veľká časť z nich pochádza z chudobných ázijských krajín a nevie sa, koľko ich je v Japonsku legálne a koľko je tajných imigrantov. Naganské úrady dlho celkom zámerne nechceli vidieť, kto na stavbách po tri roky pracoval. Teraz akoby sa prebudili a hodlajú nepotrebné pracovné sily vyhostiť. "Mám strach," zveril sa spravodajcovi agentúry AP dvadsaťosemročný filipínsky námezdný robotník. Časy hojnosti sa pre nich skončili už pred olympiádou a momentálne sa živia príležitostnou prácou. V meste a celom okolí sú badateľné maximálne zvýšené bezpečnostné opatrenia. Ilegálni prisťahovalci sa preto boja navštíviť hľadisko niektorého štadióna, aby videli olympijský šport tam, kde prednedávnom pracovali. Stále im totiž hrozí kontrola a odhalenie. Sú už známe desiatky prípadov zatknutia a uväznenia. Šťastnejší z gastarbajtrov našli prácu v službách. Aj preto sa teraz viac darí ženám, ktoré sa uplatnia ako barmanky, chyžné a rôzne pomocné pracovníčky. Niektoré živia mužov a snúbencov. Je jasné, že veľký komfort napríklad v bývaní či vo voľnom čase si nemôžu dovoliť. K všetkému sa pridáva každodenný strach z policajnej razie. Oficiálni predstavitelia bezpečnostných zložiek tvrdia, že ich akcie nie sú namierené proti obyčajným ľuďom, ale proti tým, čo sa podieľajú na prostitúcii, distribúcii drog a združujú sa do zločineckých gangov. Bránia sa tým, že prvoradá je ochrana športovcov a osôb označovaných ako VIP, čo je príznačne kontrastné voči situácii chudobných robotníkov.
Aktivisti hnutia za občianske práva označujú postup úradov štátu, prefektúry a mesta za neférový. "Sú to typicky japonské prejavy diskriminácie," tvrdí rímskokatolícka sestra, zamestnaná ako kurátorka prisťahovaleckých rodín. Ľudia z ich krajiny sú totiž pyšní na hospodárske výsledky a odmietajú tzv. podradnú prácu. Tá zostane na imigrantov poväčšine z juhovýchodnej Ázie. Už sa pre nich vžilo označenie "tri K" (kitanui, kitsui, kiken), čo by sa dalo preložiť ako "tri n" (nechutná, namáhavá a nebezpečná).
Počet ilegálnych robotníkov, ktorí budovali olympijské objekty a novú rýchlodráhu, nie je známy. Odhaduje sa však, že od roku 1990 vzrástol z 10 450 na zhruba 33 000. Najbiednejší sú zrejme Indonézania a Thajčania, ktorých príjem sa predtým pohyboval okolo stovky dolárov za deň. Teraz nemajú takmer nič. Ich situácia je bezvýchodisková aj preto, že samotní Japonci nemajú prácu istú. Od decembra minulého roku, keď bolo na olympiádu všetko pripravené, bolo v prefektúre Nagano prepustených vyše 520 domorodých zamestnancov, z toho štvrtina v samotnom dejisku hier.
