Napriek tomu, že k sviatku sv. Valentína sa viaže mnoho legiend a povestí, odvíjajúcich sa najmä od postavy pohanského kňaza Valentína, ktorý žil v Ríme v 3. storočí, historici sa skôr prikláňajú k verzii, že pôvod sviatku treba hľadať v kresťanskom napodobovaní starorímskych Luperkálií. To bol sviatok rohatého a kozonohého bôžika pastierov Fauna. A hoci je tento sviatok na Slovensku populárny len v ostatných rokoch, nemožno povedať, žeby sa vedci s Valentínom a jeho tradíciou stretali u nás iba v mladšom období slovenských dejín. Ohlas sv. Valentína, ktorý sa ako deň zamilovaných uznáva asi od konca 14. storočia, sa k nám dostal veľmi dávno. V Spišskej Belej je vzácny románsko-gotický kostol z roku 1265 nesúci jeho meno. Vo sviatočný deň prichádzajú do kostola matky s toľkými sviecami v rukách, koľko majú detí. Vrúcne sa modlia k sv. Valentínovi, aby deťom požehnal zdravie a šťastie. To dáva tušiť, že legenda o sv. Valentínovi mala pôvodne širší význam, čerpala z jeho ľudských vlastností, dobrého srdca, lásky, chápania ľudských túžob, žiaľov, trápení i radostí. To všetko sprevádza i dnes šťastne či nešťastne zamilované a ľúbiace srdcia, ktoré sa už po stáročia obracajú o pomoc k sv. Valentínovi.