dvojhodinový divadelný program, ktorý skĺbil mágiu, kúzla, pantomímu, žonglovanie, ilúziu a čierne divadlo. Bratislava je štartovacou čiarou. Hrať sa tu bude pravidelne, do 8. marca, od pondelka do piatku vždy o 20.00 h. Cez víkend sú predstavenia dve aj v popoludňajších hodinách. Nasledovať bude turné po väčších slovenských mestách a potom sa účinkujúci presunú do Čiech. Finále turné sa odohrá v Prahe.

Dnešný deň je podľa Z. Polácha vlastne dátumom zrodu Magického paláca. Divadlo kúziel ako také existovalo síce už od osemdesiateho ôsmeho, hralo však v Nemecku, v inom priestore, s iným obsadením. Česko-slovenský projekt síce prevzal viac-menej odskúšané predstavenie, ale inscenoval ho v novom prostredí - pre tento účel vznikol špeciálne skonštruovaný šiator, nové sú kostýmy, ľudia. Rovnako čierne divadlo Image, ktoré má dva výstupy. Jeho domovským prístavom je Praha, kde patrí medzi jedno z približne pätice týchto špeciálnych scén, ktoré sú dnes veľkou turistickou atrakciou. Autorov projektu Magického paláca bolo vraj na počiatku dohromady asi dvadsať päť. Na scéne ich vystupuje deväť. Jedným z protagonistov a spolumajiteľom je Zdeňek Polách, povolaním artista a kúzelník. Ako sa dostal práve k tejto profesii? "Moja mama pochádza z cirkusovej rodiny, otec nie, ale cirkus miloval viac než ktokoľvek iný. Asi ako u trinásťročného sa u mňa začali prejavovať gény a túžil som sa stať krotiteľom. Vyštudoval som chovateľstvo cudzokrajných zvierat, absolvoval prax v pražskej ZOO. Keď som sa však po škole zamestnal v cirkuse, nepohodol som sa s generálnym riaditeľom. Bolo to za socializmu a bol to človek, ktorý predtým pracoval v plynostave. Neviem, akým spôsobom sa dostal na toto miesto, no je jasné, čo asi vedel o cirkusovej práci. Dali mi do ruky metlu a vraj, mám ísť upratovať po zvieratách. To som však robil štyri roky na škole, a cítil som, že je najvyšší čas posunúť sa niekam ďalej. Postupne, najmä kvôli vedeniu, som získaval voči takejto robote odpor. A tak som si povedal, že budem radšej artistom. Mojím strýkom je Karel Berousek a ten ma naučil novú disciplínu, nožné žonglérstvo."

Napriek tomu, že v osemnástke začínať ako artista je pomerne neskoro, Zdeněk Polách sa dokázal prebojovať na špicu. Na parížskom svetovom festivale, je to vraj čosi ako artistické majstrovstvá sveta, získal striebornú medailu. Nožná disciplína žonglovania (uvidíme ju aj v Bratislave) je tak ojedinelá, že mu otvorila dvere do sveta. Mohol si vyberať z ponúk. Rozhodol sa pre Južnú Afriku, kde pôsobil rok v najväčšom cirkuse krajiny. Nasledovali Austrália, Japonsko (na festivale získal tretie mieso a angažmán v japonskom divadle), potom Francúzsko, Južná Amerika, Las Vegas, ako prvý československý artista získal angažmán v parížskom Moulin Rouge... "Mal som z toho všetkého ohromnú radosť, no vravel som si: čo ďalej. Za rok som nalietal neuveriteľné množstvo kilometrov. A potom prišla dvojročná ponuka do nemeckého divadla Salome, kde práve vznikol program, ktorého obdobu uvádzame. Po čase som sa oženil, priženil som sa do kúzelníckej rodiny. Chcel som sa viac zdržovať doma, a tak sme začali uvažovať o rodinnom projekte. Počas krátkych návštev som sa vždy zaujímal, čo sa deje v kultúre, v divadlách, varieté. A tak sme založili divadelnú spoločnosť. Na západe je totiž dnes trend nového showbiznisu. Je to niečo medzi muzikálom, varieté, cirkusom a divadlom. Začal s tým jeden kanadský cirkus a slávil úspechy po celom svete. Je to nová hudba, svietenie, choreografia. A práve tento trend ponúkame aj v Magickom paláci. Tak vzniklo naše predstavenie a verím, že ním zaujmeme aj v česko-slovenskom kontexte."

FOTO: V Magickom paláci sa divadlo prelína s ilúziou.

Autor: SME - bd, FOTO SME - ALAN HYŽA