MILOŠ MEČÍŘ, nehrajúci kapitán daviscupového tímu tenistov SR, olympijský víťaz zo Soulu, vášnivý hokejista: "Škoda toho, ľudia sa tešili na nezabudnuteľné zápasy s najslávnejšími hviezdami. Ale šport je šport, raz si hore, inokedy dole, nie každý deň je nedeľa ani hody. Ale zároveň nie je všetkým dňom koniec. Chalani mali trošku smoly, ale videl som ich hrať aj lepšie. Škoda, že nemohli hrať aj ďalší z NHL."

ŽIGMUND PÁLFFY, otec strelca NY Islanders: "Kristepane! Veď ja musím chodiť po kanáloch, chlapi v robote do mňa furt rýpu. To sklamanie sa nedá ani vypovedať. Tak sa nebojuje, ani na žŕdky sa nemôžeme vyhovárať. Nejde mi to do hlavy. Kolník ani Cíger predsa nie sú zlí hráči, no z takých vecí sa dávajú góly. Či to tá choroba, ale prečo ostatné mužstvá neochoreli? Chceli sme hrať ako Česi - vychytralo. Lenže oni pri takomto spôsobe vedia vyhrať - udrieť v pravý čas a dať gól. Takto nás uspali Kazachovia. Možno, že na viac ani nemáme. Brankára Murína by som nevinil, dávali mu to zväčša do prázdnej bránky. Úprimne, syn Žigo už v predzápasovom telefonáte veľmi neveril, že vyhráme, skôr sa vyjadril v tom zmysle, že by to bol zázrak. Asi videl súpera a pochopil, že to nie sú Kazachovia, ale Rusi. A Rusi sú Rusi. Možno je to takto lepšie, lebo s Američanmi by sme mohli dopadnúť veľmi škaredo. Bol som z toho hotový ešte večer na skalickom prípravnom zápase s Viedňou. Predstavte si, že naši s tými Rakušákmi prehrali podobným spôsobom 2:5 ako reprezentanti v Nagane. Hrúza."

JÁN SELVEK, bývalý tréner Košíc: "Smoliarsky zápas, najmä pre Kolníka. No to sú nedostatky prenášané z domácej súťaže. Kazachstan bol v streľbe oveľa efektívnejší. Ale taký je šport, stáva sa to aj iným veľmociam. Musíme sa cez to preniesť. Začať treba od domácej súťaže, úvahy o jej rozšírení sú scestné. Veď už teraz má solídne ekonomické podmienky iba štyri-päť mužstiev, ostatní to látajú."

MARIÁN KOCHANSKÝ, líder skupiny LOJZO, fanúšik Slovana: "Bol som pokojný. Po prehre s Čechmi na vlaňajších MS vo Fínsku som totiž pre srdcovú slabosť skončil v nemocnici, tak som radšej nad vecou. Po piatich minútach s Kazachstanom som tušil, že je zle, napriek tomu, že sme dali prvý gól. Asi ma tak ohromili tí Rusi a v opačnom zmysle náš brankár Murín. Ten akoby bol naladený na ,máj - lásky čas`. Dzurilla býval o dosť širší, ale trikrát mrštnejší. Tragikomédia. Kolníkove šance, to bolo iné."

RADOVAN KOLLÁR, fanúšik futbalistov Spartaka Trnava: "Prežíval som to, čo vlani v poslednom kole futbalovej ligy v Rimavskej Sobote."

Autor: ju