Vzťahy medzi ruskou pravoslávnou cirkvou a katolíckou cirkvou sú aj naďalej veľmi rezervované. Ani po utorkovom opätovnom pozvaní, ktoré Jánovi Pavlovi II. adresoval vo Vatikáne prezident Boris Jeľcin, sa návšteva hlavy katolíckej cirkvi v Rusku asi tak skoro neuskutoční. Príčinou je pretrvávajúci odpor pravoslávnej synody.
História sporu s pravoslávím:
Vyvrcholil v roku 1054 výmenou exkomunikačných listín medzi Rímom a Konštantinopolom; zostril sa v 17. storočí prechodom časti pravoslávnych komunít vo východnej Európe na katolícku vieru (gréckokatolíci); novú etapu zaznamenal po páde komunizmu v súvislosti s majetkovým vyrovnaním oboch komunít a s príchodom katolíckych misionárov do krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Ústupky katolíkov v oboch bodoch požaduje pravoslávna synoda za signál na začatie akéhokoľvek dialógu.
Postoje vedúcich predstaviteľov oboch komunít:
Ján Pavol II. - po návšteve Kuby sa netají svojou túžbou navštíviť ešte Rusko a Čínu; vydal dve encykliky, ktoré by mohli prispieť k zjednoteniu - Orientale lumen (Svetlo z Východu) a Ut unum sint (Aby všetci jedno boli), v ktorých vyzýva na zblíženie do roku 2000.
Alexij II. - hovorí sa o ňom ako o mužovi, ktorý je prístupný dialógu; nateraz sa však musí podriadiť pravoslávnej synode.
Doterajšie pokusy o stretnutie:
Panonhalma - september 1996 - počas osláv milénia známeho maďarského kláštora, na ktorých sa zúčastnil aj pápež. Tamojší opát, ktorý sa osobne pozná s patriarchom, sa rozhodol zorganizovať stretnutie, s ktorým však nesúhlasila pravoslávna synoda.
Viedeň - jún 1997 - patriarcha bol na návšteve v Rakúsku počas II. európskeho ekumenického stretnutia v Grazi. Pravoslávna synoda opäť usúdila, že "čas ešte nedozrel". Vatikán si svojím nediplomatickým postojom navyše znepriatelil aj konštantinopolského patriarchu Bartolomeja, ktorý bol doteraz jeho najsilnejším spojencom v pravoslávnom svete. Svätá Stolica mu naznačila, že na prípadnom stretnutí pápeža a moskovského patriarchu nemôže byť prítomný.
Vnútorné rozkoly v pravoslávnom svete:
Aj napriek národnému princípu uznáva pravoslávie už tradične "za prvého medzi rovnými"patriarchu z Konštantinopolu. O prvenstvo s ním zápasí moskovský patriarchát, ktorý má najväčšiu cirkevnú obec (60 miliónov veriacich oproti 7 tisícom v Konštantinopole).
Spor vyvrcholil po oznámení Konštantinopolu, že berie pod svoju jurisdikciu estónsku pravoslávnu komunitu, ktorá už nechce byť závislá od Moskvy.
Zákon o slobode vyznaní:
V roku 1997 ho schválila ruská Duma, obmedzil slobodu všetkých vyznaní s výnimkou "tradičných" náboženstiev v Rusku - pravoslávia, mohamedánstva a budhizmu. Pápež sa počas stretnutia poďakoval Jeľcinovi za jeho vetovanie. Zákon bol napokon prijatý v miernejšej podobe.
Pozitívne znaky spolupráce:
Holandský premonštrát van Straaten a jeho nadácia Pomoc trpiacej cirkvi poskytujú pravidelnú materiálnu podporu tak ruským katolíckym misionárom, ako aj pravoslávnym popom, ktorí majú častokrát viacdetné rodiny - počas uplynulých rokov podporil niekoľko stovák z nich sumou tisíc dolárov.
Autor: jk
