V jej legislatívnej časti si odborníci z verejnej správy počínali pomerne zdatnejšie než ich kolegovia z ekonomickej a sociálnej sféry, pretože mali na čo nadväzovať. Samospráva sa na území Slovenska rozvíjala prakticky od 13. storočia: spočiatku sa uplatňovala v správe miest, neskôr v obecnej správe všeobecne. Na úrovni miest a obcí sa prakticky bez prerušenia rozvíjala až do roku 1949. Formálne bola uplatnená i v rámci štruktúry národných výborov a plnohodnotne obnovená v roku 1990 schválením zákona NR SR č. 369/90 Zb. o obecnom zriadení. Svojím obsahom, deľbou právomocí a uplatnením kontroly výkonu správy a moci patrí tento zákon medzi najlepšie v celoeurópskom priestore.
Za zásadný zlom v tejto oblasti transformácie spoločnosti pokladám prijatie "koncepcie reformy verejnej správy" v r. 1993. Po tomto roku sa vlády na Slovensku postupne ale isto odkláňajú od základných princípov samosprávnosti k zoštátňovaniu verejnej správy. Dnes tento proces nesmeruje k decentralizácii smerom k samospráve ako takej, ale naopak, prudko akceleruje k centralizácii štátnej moci. Tento proces sa presadzuje aj v nedávno prijatých zákonoch o územnom a správnom členení a organizácii miestnej štátnej správy. Chce sa presadiť i v pripravovanom zákone o vyšších územných celkoch, teda v tom, o ktorom dnes hovoríme, ale aj v chystanom zákone o voľbách do orgánov samosprávy, v návrhu zákona o štátnej službe, v návrhu zákona o štátnej pokladnici atď. Každoročne znižované podiely miest a obcí na štátnom rozpočte prakticky pripravujú likvidáciu reálnej samosprávy, čoho dôsledkom je stav, že sa zneprehľadňuje zodpovednosť za stav vecí verejných na miestnej i regionálnej úrovni. Občania, zvyknutí chodiť si vybavovať svoje veci k starostovi či primátorovi, zisťujú každodenný úbytok reálnych nástrojov na riadenie tej ktorej komunity.
Vrátim sa k jednej legislatívnej norme, a to k návrhu zákona o vyšších územných celkoch. Aké boli teoretické (aspoň niektoré) východiská vzniku tohto zákona?
Vo väzbe na článok 64 Ústavy SR, odsek 3, by sa mala zriadiť regionálna samospráva, čím by sa mala vytvoriť dvojúrovňová samospráva (obec - vyšší územný celok), resp. trojúrovňová (obec - vyšší celok - NR SR).
Vyšší územný celok a jeho samosprávne orgány by mali v súlade s princípom subsidiarity zabezpečovať tieto okruhy úloh:
1. Riadiť rozvoj zverených odvetví, zabezpečujúcich životné podmienky obyvateľov v regióne a presahujúcich rámec mesta alebo obce nezávisle od ústredných orgánov štátnej správy,
2. Spolupôsobiť so samostatnými orgánmi miest a obcí pri zabezpečovaní ich rozvoja,
3. Formovať vzťahy k fyzickým a právnickým osobám v záujme vyváženého sociálno-ekonomického rozvoja regiónu,
4. Hospodáriť s vlastnými príjmami s prepojením na štátny rozpočet.
Vyšší územný celok by sa teda mal zamerať na proporcionálny rozvoj regiónov a spolupracovať s občanmi na rozvoji jednotlivých obcí regiónu. Výsledkom terajšej reformy verejnej správy by jednoznačne malo byť decentralizované, deetatizované a demokratickejšie riadenie vecí verejných. Malo by priblížiť verejnú správu k občanovi, a to nielen geograficky. Ide tu najmä o praktický dosah a dohľad nad výkonom verejnej správy.
Spĺňa však uvedená norma tieto kritériá? Núka sa tu jediná odpoveď: URČITE NIE!
Ak schvaľujeme zákon, ktorý vytvára novú spoločenskú štruktúru, mali by sme sa opýtať: aké kompetencie bude táto štruktúra mať? Vyššie územné celky by mali byť doplnené o kompetencie v oblasti sociálnej pomoci a všeobecnej vnútornej správy (overovanie podpisov na listinách). Okrem toho by bolo efektívne v oblasti hospodársko-riadiacich funkcií presunúť na orgány vyšších úzmených celkov (VÚC) aj kompetencie na úsekoch školstva, zdravotníctva, sociálneho zabezpečenia, kultúry a cestovného ruchu.
Opäť sa však ponúka rovnaká otázka: je niečo konkrétne z týchto oblastí spomenuté v návrhu zákona?
Odpoveď je opäť rovnaká: NIČ!
Mali by sme sa, prirodzene, zastaviť aj pri otázke, z akých peňazí bude takáto štruktúra existovať? Vidíte sami - Z NIJAKÝCH! Vláda nám predkladá návrh na vznik novej štruktúry, ale bez finančných základov pre jej existenciu! A takto by sme mohli pokračovať ďalej a ďalej...
Prečo teda klub DU neodporúča prijať tento zákon v navrhnutej forme?
1. Návrh zákona nedáva samospráve, teda VÚC, ani minimálne kompetencie, ktoré by odôvodňovali jej vznik a existenciu,
2. Návrh zákona nevytvára zázemie na financovanie samosprávy VÚC a jej činnosti, nepomenúva príjmy ani výdavky,
3. Návrh zákona nerieši vzťahy štátnej správy a samosprávy,
4. Na to, že tento projekt nič nerieši a neprináša, je mimoriadne finančne náročný: žiada si cca 500 miliónov korún počas jedného volebného obdobia - a to v čase, keď finančne kolabuje takmer každá sféra spoločnosti,
5. Návrh zákona vykazuje pomerne veľa legislatívnych i vecných nedokonalostí (napr. v paragrafoch 1, 4, 6, 8, 9, 10, 11, 20, 23 a iných). Budeme sa im venovať v prípade druhého čítania novely, ale obávam sa, že sú neodstrániteľné.
6. Bez toho, aby bol súčasne z týmto návrhom zákona predložený aj zákon o regionálnom rozvoji a zákon o majetku VÚC, ako i niektoré čiastkové novely iných vecne príslušných zákonov, je individuálne prijatie tohto zákona po legislatívnej i vecnej stránke nezmyslom. Preto navrhujem, aby bol tento návrh vrátený predkladateľovi na dopracovanie.