S určitého uhla pohľadu priniesol zatiaľ najdôležitejšiu udalosť toho roka štvrtok, keď NR SR schválila bez rozpravy vládnu novelu devízového zákona, ktorá by do platnosti mala vstúpiť na začiatku apríla. Novela prináša zásadnú liberalizáciu vo vzťahu k zahraničiu a je výrazným krokom k plnej konvertibilite slovenskej koruny. Okrem toho, že umožňuje zahraničným bankám nadobúdať nehnuteľnosti, prináša novela dve zásadné zmeny pre tuzemcov - právnické i fyzické osoby. Umožňuje im bez obmedzenia nakupovať a predávať cudziu menu v bankách s devízovou licenciou a zároveň im umožní obchodovať so zahraničnými cennými papiermi emitentov z členských štátov OECD.
Táto novela by sa mohla v dohľadnej dobe prejaviť v dvoch zásadných oblastiach. Tou prvou a aktuálnejšou je vývoj kurzu slovenskej koruny. Podľa správy zverejnenej agentúrou SITA je možné piatkový pokles koruny pod 3,6 % v devalvačnom pásme pripísať ako dôsledok prijatej novely. V takom prípade by však bolo toto oslabenie dôsledkom očakávania zvýšenia záujmu o devízy, ktorého intenzita sa naplno prejaví až po vstupe novely devízového zákona do platnosti. Minimálne rovnako dôležitý ako záujem občanov bude pravdepodobne i záujem podnikov o transfer voľných zdrojov do zahraničnej meny. V prípade veľkého záujmu môže nastať situácia, že NBS nebude schopná udržať súčasné pásmo, a tak nie je úplne vylúčené, že sa na Slovensku dočkáme pomerne raritnej udalosti - devalvácie tesne pred voľbami.
September býva často označovaný z pohľadu kurzu koruny za prelomový. Zhodou okolností vychádza pri povedzme 20 % výnose termínového korunového vkladu a septembri ako termíne, po ktorom sa stáva, podľa nie zriedkavého názoru, problém - napríklad 10 % devalvácie - skutočne akútnym, práve apríl ako vhodný termín na transformáciu korunových zdrojov na devízové. Z tohto pohľadu prichádza novela devízového zákona v pravý čas pre všetkých pesimistov, považujúcich devalváciu za skôr či neskôr nevyhnutnú.
O tom, či k devalvácii dôjde alebo nie, nerozhodne pravdepodobne ani NBS, ani útoky zahraničných špekulantov. O osude slovenskej koruny rozhodnú tak, ako to bolo minulý rok v Čechách, domáce subjekty. A je veľmi pravdepodobné, že aj podniky, pre ktoré by bola devalvácia z dlhodobého hľadiska stratou, neodolajú možnosti krytia kurzového rizika, ktoré je rozhodne nenulové.
Signálom pre optimistov sú naďalej vyjadrenia guvernéra NBS, podľa ktorého je v súčasnosti slovenská ekonomika v lepšej pozícii ako pred rokom. Podľa hovorcu centrálnej banky "Národná banka Slovenska predpokladá v najbližšom období pokles dynamiky nárastu zahraničného zadlženia. Tento trend by mal byť dôsledkom toho, že väčšina rozsiahlych investícií, realizovaných kľúčovými podnikmi v SR, bude v nasledujúcom období ukončená a nebude si vyžadovať nové rozsiahle pôžičky. Druhým faktorom, ktorý by mal o vplývať na znižovanie dynamiky rastu zahraničnej zadlženosti SR, je celkové zhoršenie situácie na zahraničných finančných trhoch. NBS ďalej predpokladá aj postupné zlepšovanie vývoja platobnej bilancie SR".
Druhou oblasťou, v ktorej by sa mala prejaviť novela devízového zákona, je oblasť kapitálového trhu na Slovensku. Možnosť umiestniť zahraničné cenné papiere na tuzemskom trhu neprinesie pravdepodobne výrazné oživenie obchodovania a ak áno, rozhodne nebude znamenať zvýšenie potenciálu kapitálového trhu ako priestoru, na ktorom môžu domáce podniky získať za rozumných podmienok dlhodobé zdroje. Je pravdepodobné, že na Slovensku začnú pôsobiť zahraničné investičné fondy, ktoré budú ponúkať slovenským občanom investovanie v zahraničí. Slovenský kapitálový trh sa otvára svetu fatálne nepripravený a práve v období svojej najväčšej krízy. Tá nie je spôsobená iba dlhodobo vysokými sadzbami na medzibankovom trhu, ba dokonca s vedomím zjednodušenia hraničiacim s vulgarizáciou by sa dalo povedať, že je to naopak. K oživeniu kapitálového trhu však pravdepodobne dôjde až po výraznejšom vstupe zahraničného kapitálu na Slovensko, ku ktorému vytvára prijatá novela nutné, nie však dostačujúce podmienky, ktoré aj tak nie sú v oblasti pôsobnosti devízového zákona.
Autor: Juraj Kováčik, P67 value, spol. s r.o., Bratislava
