BRATISLAVA (SITA) - Národná banka Slovenska (NBS) nemení v tomto roku svoju menovú politiku. Jej prioritou stále ostáva udržanie fixného kurzu koruny v stanovenom 14-percentnom fluktuačnom pásme a relatívne nízka miera inflácie. V rámci jej možností je však snahou NBS eliminovať výkyvy kurzu koruny. Počas diskusie organizovanej Spoločnosťou pre zahraničnú politiku to povedala vrchná riaditeľka menového úseku NBS a členka Bankovej rady Elena Kohútiková.
Podľa slov E. Kohútikovej je v tomto roku možné aj mierne uvoľnenie menovej politiky vo vzťahu k vysokým úrokovým sadzbám. Cieľom centrálnej banky je dosiahnuť stav, aby sa pre slovenské podniky našli aj domáce zdroje, a to pri reálne návratných úrokových sadzbách. Predpokladom na uvoľnenie menovej politiky je podľa E. Kohútikovej menový vývoj v roku 1997. "Mieru rastu peňažnej zásoby nebudeme znižovať, ale mierne zvyšovať," povedala E. Kohútiková. V roku 1997 pritom rast peňažného agregátu M2 v SR dosiahol 8,7 %.
Vrchná riaditeľka menového úseku NBS E. Kohútiková povedala, že slovenská ekonomika bude ešte niekoľko rokov musieť žiť s deficitom bežného účtu platobnej bilancie. V roku 1998 by tento deficit mal dosiahnuť 5 až 6 % ročného HDP, čo je veľmi blízke menovo bezpečnej hranici 5 % HDP.
Minulý rok zaznamenala SR podľa E. Kohútikovej mierne zlepšenie negatívneho vývoja zahraničného obchodu.
Jednou zo základných podmienok priaznivého vývoja obchodnej bilancie a tým aj menovej politiky SR je podľa E. Kohútikovej urýchlená reštrukturalizácia podnikateľskej sféry, ako aj bankového sektora. "Náklady na prevedenie reštrukturalizácie každý rok stúpajú, a preto nie je výhodné pretrvávanie súčasného stavu," povedala E. Kohútiková.
Nárast zahraničnej zadlženosti SR je síce podľa E. Kohútikovej dosť veľký, upozornila však na to, že napríklad až 1,7 až 2 mld USD z celkového krátkodobého zadlženia bánk, ktoré sa pohybuje okolo 2,6 mld USD, sú vyvolané tzv. devízovou pozíciou bánk na menové účely.
Dôležitou podmienkou na udržanie nízkej miery inflácie v budúcnosti je i postupnosť liberalizácie regulovaných cien. Tieto tvoria okolo 22 % spotrebného koša. "Pre úspešné zvládnutie liberalizácie regulovaných cien nástrojmi menovej politiky je dôležitá jej rovnomernosť a primerané rozloženie nákladov z nej vyplývajúcich v nasledujúcich rokoch," dodala na záver E. Kohútiková.
