ný", avšak nevysvetliteľný. Tento rok sa končí volebné obdobie nášho prezidenta. Otázku voľby nového kandidáta na túto funkciu otvorili práve lídri SDK. Očakával som, že majú rozpracované alternatívy i druhého kroku: koho a akým spôsobom dohody v rámci opozície i koalície ho budú vedieť s veľkou pravdepodobnosťou aj presadiť. Na politickej šachovnici zväčša vyhráva ten, kto ťahá prvý a zároveň má premyslené kombinácie druhého i tretieho ťahu ako odpoveď na variácie súpera. Súpera o to nepríjemnejšieho, lebo stratil súdnosť, svojej moci podriadil všetko a je schopný ísť cez mŕtvoly. Navrhnuté osoby na post prezidenta v prvom kole - Markuš, Hraško, Švec (ten vypadol už v predkole) sú síce zmenou, ale s trpkou príchuťou. SDĽ a SDK spolu s Maďarskou koalíciou (tá ako obeť) sa budú snažiť hrať doslova komédiu. Kto bude bodovať, je jasné. A nič nepomôžu ani protesty p. Mikloška Gašparovičovi. Ale tu je predsa v hre niečo oveľa dôležitejšie. Už dlhšiu dobu boli "náznaky" zo strany p. Šustera i šéfa Markízy napĺňať svoje ambície. Vôbec to nie je nová záležitosť. Celospoločenské aktivity im predsa nemožno upierať, ale skôr posilňovať a presviedčať o správnosti našej spoločnej cesty k demokracii. Zase SDĽ je trošku ďalej. Aspoň si pohovorila s p. Schusterom ako možným kandidátom. Je naozaj také náročné zjednotenie prodemokratických síl na Slovensku? Naozaj sa radšej necháme roztrieštiť, a potom sa vyhovárať? Teraz nejde o pravicu, ľavicu či liberalizmus alebo dokonca o maďarskú otázku. Apropo, práve maďarská menšina nám zabezpečuje cca 10 % demokratických hlasov. Tieto kategórie fungujú v normálnej spoločnosti, nie na rozhraní k anarchizmu a následnému diktátorstvu moci ako takej alebo moci peňazí či zbraní. Prečo sa nedokážeme poučiť z minulosti? Machiavelimu neprávom pripisujeme pragmatizmus či autoritatívne sklony. On iba popísal, o čom je politika. A tá je o moci, nie o morálke, i keď politike morálnej. Žiadny politik nevyhovie všetkým občanom, veľakrát ani väčšine, aby ho neskôr iná generácia nepreklínala pre jeho slabosť, že dovolil hrdlorezom podieľať sa na moci. Pragmaticky - kto má lepší kredit a preferencie ako Rudolf Schuster? Myslím, že tento muž je ďaleko od toho, aby nebol tvrdým zástancom demokracie a o to ide, však? Naozaj nepoznám lepší spôsob, ako mať najvyššieho ústavného činiteľa - každý svojho, v dobe, keď sa "nehrá o fazuľky", ako vo svetlých chvíľach ukĺzlo nášmu Veľkému...
Rada je ťažká. Čo tak stiahnuť kandidáta, a postaviť spoločného, ako protiváhu nedemokratickým silám, možno aj priamo proti Jemu? Dohodnúť sa na jednom kandidátovi už v "predkole". Možno sa pri tajnom hlasovaní v parlamente niekto pomýli. A tvrdo sa prichystať na to, že prezident nebude zvolený, do predvolebného boja vstúpia "spravodajské hry", lebo V. M. ich robiť "nechce", tak ich robiť bude! A moc treba i napriek tomu vziať do vlastných rúk. Legitimita moci sa neodvádza len od zákona, najmä ak tento zákon tvorí diktátorská svorka, ale i od tradície v danom regióne a celospoločenského súhlasu (pozri legitimita zákonov počas neexistencie prezidenta). Západná demokracia sa nepozerá len na literu zákona, ale i na správanie sa a vôľu národa, spoločnosti a jej predstaviteľov. Radšej budem pod "diktátom" de Gaulla, ktorý vedie k demokracii, ako pod diktátom drevorubača, ktorý vedie k domobrane typu civilných bezpečnostných služieb a ich servisu. Potom občan veľa možností nemá: buď bude dúfať, že prežije, buď si zaobstará kalašnikov (i tak prežitie bude neisté), alebo "odcestuje" na dovolenku ako voľakedy a vavrínový veniec hrdinstva prenechá iným. Získa iba kultúra: zostane jej večná téma-emigrácia a disidentstvo.
Autor: Mgr. IVAN JÁNYI, Modra
